Pohľady- názory

Participácia

Participácia v samospráve

participacia-v-samosprave.pdf, (282.26kB)
So slovným spojením občianska participácia sa na Slovensku stretávame v diskusiách o správe vecí verejných na centrálnej a decentralizovanej úrovni. Jedným z očakávaných prínosov reformy verejnej správy, vrátane procesu decentralizácie, bolo totiž priblíženie verejnej moci širšej verejnosti a vytvorenie akejsi prirodzenej motivácie na jej väčšie zainteresovanie do rozhodovania, čo je možné vnímať aj ako protikorupčnú poistku.

Územná samospráva v súčasnosti neznamená len priamo volené orgány, transformuje sa z miestnej vlády na systém miestnej správy a predstavuje zmes rôznych organizácii z verejného, súkromného sektora a siete. Hoci sa na správe vecí verejných podieľajú aj mimovládni aktéri, verejné politiky sú odsúhlasované volenými orgánmi a orgány verejnej moci ich zavádzajú do života. Politické siete nenahrádzajú existujúci model verejnej správy, ale ho dopĺňajú. Takýto fragmentovaný systém správy vecí verejných vyvoláva mnohé otázky a čelí viacerým formám zlyhávania.
Korupcia patrí medzi najbežnejšie formy zlyhania verejného manažmentu, pričom korupcia súvisí napríklad s nedostatočnými zodpovednostnými mechanizmami, mechanizmami skladania účtov fragmentovaného verejného sektora. V reprezentatívnej demokracii sa totiž vláda zodpovedá ľuďom, napríklad použitím mechanizmu volieb, a štátni zamestnanci vláde.
Táto jednoduchá reťaz skladania účtov sa pomaly vytráca. Je dlhšia a komplikovanejšia. Ako už bolo uvedené, vznikajú napríklad miestne samosprávy, záujmové samosprávy. Služby, dotované vládou, poskytujú aj subjekty súkromného sektora a dobrovoľnícke organizácie.
Preto s cieľom kompenzovať chýbajúci tradičný spôsob skladania účtov sa odporúča viac občianskej participácie. Súčasťou manažerizmu je preto snaha o posilňovanie vplyvu a dosahu jednotlivca na verejnú moc. Vplyv jednotlivca môže byť silnejší v oboch jeho základných úlohách, úlohách občana a zákazníka.
Na jednej strane posilnenie postavenia žiakov, pacientov, spotrebiteľov možno často dosiahnuť bez ďalšej regulácie jednoducho tým, že sa im dá do rúk viac moci ako zákazníkom. Slovensko je napríklad v školstve už dnes skôr priekopníkom slobodnej voľby školy.
Tento trend je podľa neho potrebné posilňovať a uvedomiť si, že úspešné krajiny nerobia politiku ani pre učiteľov,
ani pre obchodníkov, telekomunikačné spoločnosti či lekárov, dokonca ani nie pre ministerstvo financií, ale pre jednotlivé skupiny občanov – zákazníkov, pacientov či študentov. S tým súvisí aj nevyhnutnosť tvoriť nové trhy pre spoločnosť, ktorá sa ocitá v novej situácii, napríklad v oblasti vzdelávania či dlhodobej starostlivosti o starších a chorých, aby bolo ľuďom umožnené dostať sa zo závislosti od monopolov súkromných aj štátnych.
Sloboda jednotlivca a jeho rovnosť voči moci štátu sa ale nie vždy dá zabezpečiť trhom, príkladom je postavenie jednotlivca voči polícii či voči miestnym monopolom. Preto je namieste hovoriť aj o ďalších mechanizmoch – participácii občanov na správe vecí verejných a poskytovaní verejných služieb, pomocou ktorej sa zvyšuje skladanie účtov. Ide o zavádzanie takých mechanizmov ako sú napríklad poradné skupiny, ktorých cieľom je zvýšiť reagovanie poskytovateľov monopolných služieb na požiadavky ich používateľov.
Ďalšími príkladmi sú správne rady či parlamentom. V slovenskom kontexte môžeme napríklad spomenúť Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Protimonopolný úrad.

Teória politických sietí hovorí, že v rámci jednotlivých oblastí verejnej politiky sa pri inštitúciách verejného sektora zoskupujú záujmové skupiny s cieľom ovplyvňovania verejných politík. Zároveň vláda potrebuje podporu týchto skupín na prípravu a implementáciu svojich politík.
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist