Pohľady- názory

Izrael

Historia Izraelu II.

História Izraela

II.
V roku 1270 Egyptský sultán Baibars porazil križiacke vojská a Izrael bol znova rozdelený na tri subdivízie (sanjack) s hlavnými mestami Jeruzalem, Gaza a Safad. Baibars bol sultán mamluk (z arabského mamleek – vlastnený = otrok) a v arabskom svete je považovaný za hrdinu a veľmi známy dodnes.
V 1486 vypuklo nepriateľstvo medzi mamlukmi a Ottomanskými Turkmi a boli porazení vo vojne o Marj Dabiq, v roku 1516 Ottomanskými sultánom Selimom I.. Po Ottmanskom dobytí názov Palestína ako administratívneho celku zmizol a toto územie sa volalo jednoducho Damašsko- Sýrijská provincia a neskôr v roku 1660 bola premenovaná na Sidonsku (Saidskú) provinciu. Toto pomenovanie bolo krátkodobo prerušené Francúzskym okupovaním Jaffi, Haify a Ceasarie. Počas obliehania Akri v roku 1799 Napoleon pripravoval verejnú deklaráciu, v ktorej sľuboval židovský štát na území Palestíny. Pomenovanie Palestína však pretrvalo ako polooficiálne pomenovanie územia. V roku 1831 dobyl Egypt teritóriá dnešnej Sýrie, Jordánska, Izraela, Palestíny a Libanonu v Egyptsko- Ottomanskej vojne. Británia poslala námorníctvo do oblasti a v roku 1841 podpísala s Egyptom dohodu a vrátila kontrolu nad územím Ottomanom. Pri reorganizácii Ottomanskej ríše boli určené definitívne hranice, ktoré vydržali až do roku 1914, Palestína bola opäť rozdelená medzi tri administratívne jednotky. Ottomanská vláda trvala až do 1. svetovej vojny keď sa Ottomanská ríša pridala na stranu Nemecka a boli porazený. Do prvej svetovej vojny bol názov Palestína, podľa Európskych zvykov, používaný neoficiálne ako označenie územia rozprestierajúceho sa severojužným smerom. Hranice boli len veľmi neurčito určené, západnú hranicu tvorilo more, východná bola určená ako niekde, kde začína Sírijská púšť, prípadne najvýchodnejší bod rieky Jordán smerom k Ammánu. Negevská púšť nebola súčasťou vtedajšej Palestíny. Podľa dohody, ktorú podpísali Sykes a Picot v roku 1916 mala prejsť väčšina Palestíny, ktorá bola oslobodená spod Ottomanskej nadvlády, ako medzinárodnú zónu, nie priamo pod Francúzsku alebo Britskú koloniálnu kontrolu. Krátko na to, Britský minister zahraničných vecí Arthur Balfour vydal tzv. Balfourovu deklaráciu, ktorá bola považovaná za kontroverznú, v ktorej sľubuje založenie židovského štátu na území historickej Palestíny, ako odmenu za židovskú finančnú pomoc Británii v ich vojne proti Nemecku a Ottomanskej ríši, pri rešpektovaní politických a náboženských práv nežidovského obyvateľstva. Táto deklarácia sa nazýva Balfourova, aj keď ju napísal lord Alfred Milner. Britské Egyptské expedičné ozbrojené sily obsadili Jeruzalem 9. decembra 1917 a začali okupovať celý Orient, s nasledujúcou porážkou. Vo Francúzsko- Anglickej deklarácii, v roku 1918, vlády oboch krajín vyjadrili podporu miestnym vládam, alebo administratívam krajín, ktoré vznikli po zániku Ottomanskej ríše. V Máji roku 1919 sa uskutočnil v Damasku kongres, na ktorom bola vyhlásená nezávislosť Sýrie zahrňujúcej územie Palestíny a severnej Mezopotámie, ktorá bola v súlade zo Sykes - Picotovou dohodou a na ktorej bol Faisal bin Husayn prehlásený za arabského kráľa. V apríly 1920 sa v Sanréme zišla rada najväčších mocností, ktoré predstavovali Spojené Štáty Americké, Veľká Británia, Francia, Itália a Japonsko na ktorej sa malo rozhodnúť o mandáte krajiny. Francúzsko získalo mandát nad Sýriou a Veľká Británia nad Palestínou. Hranice mandátov a podmienky za ktorých mali byť krajiny spravované neboli presne určené. V júli 1920 sa kráľ Faisal vzdal už nevýznamnej kontroly nad Transjordánskom. V Júli 1922 potvrdila rada národov Británii jej mandát nad Palestínou a Transjordánskom a neskôr v septembri potvrdila aj memorandum lorda Balfoura o vytvorení židovského národného štátu. Briti a Francúzi uzatvorili v roku 1923 dohodu o hranici medzi Sýriou a Palestínou. Hranice boli určené tak, že Briti mali kontrolu nad južnými Golánskymi výšinami a na oplátku odstúpili Francúzom Jordánsku dolinu, oba brehy rieky Jordán patrili Palestíne včítane celého Galilejského jazera (tiež známeho aj ako Tiberiánske, Tiberiadské, Genezaretské, Kineretské jazero alebo more Kineret) zahŕňajúc 10m. široký pás severovýchodného pobrežia, ktoré tvorilo súčasť Britskej Palestíny. V nasledujúcich rokoch po druhej svetovej vojne vplyv Británie postupne slabol, čo bolo spôsobené kombináciou niekoľkých faktorov medzi ktoré patrili, okrem iných, verejná mienka v Británii, ktorá požadovala návrat Britských vojakov späť do Británie a verejná mienka v Izraely, potom ako posielali židov, ktorý prežili holokaust, nie do Palestíny, ale do zadržiavacieho tábora na Cypre, prípadne späť do Nemecka. V novembri 1947 bola na všeobecnej schôdzke prijatá rezolúcia na upokojenie Arabsko- židovského konfliktu, podľa ktorej, sa mala, Palestína rozdeliť na Arabskú a židovskú časť štátu s rozšíreným Jeruzalemom, zahŕňajúcim Betlehem, pod medzinárodnú kontrolu. Židovský predstavitelia rezolúciu prijali, kdežto Arabský predstavitelia a susedné arabské a moslimské štáty ju odmietli. Dňa 15. mája 1948 vypršal Britský mandát v krajine dovtedy známej ako Palestína pod Britským mandátom a deň predtým, 14. mája 1948, bola oficiálne vyhlásená deklarácia o založení nezávislého štátu Izrael (Medinat Jisrael = Štát Izrael). Medzi rokmi 1948-1958 narástla populácia v Izraely zo 800 tisíc na 2 milióny židov. Ešte v roku 1948 vypukla vojna medzi Izraelom a susednými štátmi Sýriou, Jordánskom, Libanonom a Egyptom a v v nasledujúcom roku bola podpísaná deklarácia o vytvorení autonómneho územia ktoré nazvali Západný breh Jordánu (Predjordánsko), ktoré existovalo až do roku 1967, keď vypukla tzv. šesť- dňová vojna. Do tejto vojny proti Izraelu boli zapojené krajiny Sýria, Jordánsko a Egypt. Izrael počas tejto vojny získal rozsiahle územia. Egypt stratil Sinajský polostrov, Jordánsko Východný Jeruzalem a Sýria Golánske výšiny. Vrátenie týchto území podmieňoval podpísaním mierových dohôd. Po ukončení šesť- dňovej vojny mal ešte Izrael niekoľko rokov vojnový konflikt z Egyptom až do roku 1978 keď podpísali bilatelárnu mierovú dohodu a v roku 1982 Izrael vrátil Sinajský polostrov Egyptu. Boje pokračovali aj s Jordánskom s ktorým podpísal mier v roku1994, ale Jordánsku územia nevrátil. Zo Sýriou pokračujú boje dodnes. Dnes má Izrael 7,282 milióna obyvateľov, pričom až 76% obyvateľstva tvoria židia, 16,3% moslimovia, kresťania 2,1% a 5,6% sú všetci ostatný. Hlavné mesto je Jeruzalem, ktorý je zároveň najväčším mestom ako do počtu obyvateľov , tak aj do rozlohy, ale ambasády zahraničných veľvyslanectiev sídlia v Tel Avive. Izrael má veľmi rozvinuté hospodárstvo a vysokú vzdelanostnú úroveň, keď investuje do vedy a výskumu až 4,7% HDP (USA 2% , OECD 1,7%, Slovensko 0,8% HDP) ročne. Klimatické podmienky sú veľmi rôznorodé od veľmi daždivých oblastí v zimných mesiacoch v oblasti Golánskych výšin s najvyššou horu Hermon (+2248 m.n.m.) kde občas aj sneží, cez Mŕtve more v strede, ktoré je súčasne a najnižším bodom (-408 m.n.m.), ktoré je súčasne najnižším miestom na zemi, až po veľmi horúce a suché oblasti Negevskej púšte na juhu, kde sú dažďové zrážky veľmi vzácne a kde sú veľmi veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Vojenská služba je povinná pre každého, muži slúžia tri roky, ženy dva roky povinnej vojenskej služby. Menou je Nový Izraelský Šekel ILS (New Izrael Shaqal, plurál Shaqalim), úradným jazykom hebrejština a arbština. Vzhľadom na vysokú imigráciu, keď každý prisťahovalec prinesie si niečo zo svojej pôvodnej krajiny, je kultúra v Izraely veľmi rôznorodá. Izrael je určite krajina, ktorú sa oplatí navštíviť pre bohatú kultúru, zaujímavú prírodu. Je to krajina plná protikladov a mýtov, s nesmierne bohatou históriou.
Poslední komentáře
28.06.2012 05:37:28: Když potřebujete půjčku rychlé půjčky online Zadlužení s rozumem pujckapenize.cz/pujcky-bez-potvrze...
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist