Pohľady- názory

Naša história

CYRIL A METOD MISIA, PÍSMO, TRADÍCIA



Poloha Slovenska pripomína oko cyklónu. Ak sa vrátime do čias Svätoplukovej ríše a cyrilo-metodskej misie, vidíme ohromujúci výbuch vzdelanosti a jeho následné vyžiarenie do všetkých kútov slovanského sveta. No u nás z toho ostali iba korene. Hoci slovanská kultúra, hlaholské písmo a základy slovanskej civilizácie vzišli z územia medzi Nitrou a Bratislavou, naplnenie našli až v Ochride, Kyjeve či Moskve. Hoci české knieža Borivoj bol pokrstený na Svätoplukovom dvore v Nitre, bola to nakoniec Praha, ktorá bola istý čas centrom rímsko-nemeckej ríše s poloslovanským cisárom Karolom IV. v jej čele. Krakov bol dokázateľne jedným z hradísk Svätoplukovej ríše a neskôr sa stal centrom obrovského poľského štátu, siahajúceho od Dnepra po Odru. Aj keď bol Pribinov a Koceľov Blatnohrad strediskom hlaholskej vzdelanosti, práve Panónia sa neskôr stala centrom vznikajúceho uhorského štátu. Dá sa povedať, že to, čo bolo rozosiate do srdca karpatského oblúka, vzklíčilo všade naokolo. No jeho stred stiahol svoju životnú silu späť do koreňov.
Po vyhnaní Metodových žiakov ohromná ríša, ktorú s takým rozmachom vybudoval Svätopluk, stratila vlastný duchovný základ. Onedlho podľahla sústredenému náporu Frankov zo západu a kočovných Maďarov z východu. No cyrilo-metodská tradícia zostala na Slovensku živá. Už nebolo možné na ňu zabudnúť, ani ju vykoreniť. Stala sa zdrojom nového obrodenia slovenského národa.
Aby sme si priblížili bohatstvo dedičstva, ktoré nám zanechali Konštantín a Metod, pripomeňme si zopár veršov z Proglasu. Proglas je predslovom k Evanjeliua zároveň básňou, ktorou Konštantín vyjadril zmysel svojho posolstva. Hovorí k nám rečou spred viac ako tisícky rokov, no predsa je živá dodnes:
˝Dobre počuj celý národ sloviensky,
vypočuj slovo od Boha ti zoslané,
slovo, čo hladné duše nakŕmi,
slovo, čo um aj srdce tvoje posilní,
slovo, čo Boha poznávať ťa pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,
by oko celý svet v ňom uzrelo,
bo všetko nie je krásne, ani zreteľné,
tak ani duša, žiadna duša bez písmen
vedomia nemá o tom Božom zákone,
zákone knižnom, o zákone duchovnom,
zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.

Bo ktorý sluch, čo strašný rachot hromový
neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom?
Bo nos, bo čuch, čo vôňu kvetu nevníma,
akože môže zázrak Boží pochopiť?
Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,
človeka činia, akoby bol z kameňa.
A ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písmen. (...)
Lebo sú bez kníh nahé všetky národy,
bo nemôžu sa boriť bez zbroje
s protivníkom a duší našich záhubcom,
odsúdené sú večnej muke za korisť.˝
Konštantín a Metod k nám nepriniesli vieru ako takú, tá tu bola dávno predtým. I kresťanstvo k nám prenikalo už dávnejšie z Franska, ba až z ďalekého Írska. Oni však priniesli vyznanie viery osobitne pre nás a v našom jazyku. Priniesli písmo - hlaholiku, danú zhora a posvätenú pre vyjadrenie hodnôt viery, rodiny a národa. Priniesli obrad a zákon ako kostru každej pevnej štátnosti. Prišli, aby obnovili základy znovu sa rodiaceho svojbytného slovanského sveta, osobitej slovanskej civilizácie.

 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist