Pohľady- názory

Naša história

Na počiatku bolo Slovo ...



... a z toho slova vznikli národy - jednotná reč je totiž hlavným poznávacím znakom a hlavným kritériom etnicity. A hlavne z hľadiska chronológie osídlenia a autochtónnosti toho-ktorého národa na danom území je pôvod miestnych názvov - toponýmia - najviac zanedbávaným bielym miestom dogmy o „sťahovaní národov“. Očividne niektorí „historici“ zámerne nechcú použiť služby lingvistov-etymológov na vedecké objasnenie niektorých svojich „historických“ tvrdení.

Je totiž známe, že každé etnikum, ktoré sa ako prvé celoplošne usídlilo na nejakom území (alebo na ňom ako etnikum vzniklo), muselo v záujme orientácie na tomto území už v prvej svojej generácii pomenovať vo svojom jazyku aspoň hlavné orientačné body teritória (potoky, rieky, hory, pohoria, sídla a pod.). Ak títo autochtónni obyvatelia z územia odišli alebo zanikli ako etnikum, prišelci väčšinou prevzali toponymické názvy po pôvodnom obyvateľstve a prispôsobovali ich svojmu jazyku (napríklad slovenské Blatenské jazero - po „maďarsky“ nič nehovoriaci Balaton, alebo slovenský vyšný hrad Vyšehrad - po „maďarsky“ rovnako nič nehovoriaci Visegrád a pod.)

Pre kvalifikovaného etymológa nie je veľkým problémom dopátrať sa k zneniu najstarších toponymických názvov a pre seriózneho historika by početnosť takýchto názvov na danom území mala byť aspoň vážnym signálom, ale skôr priamym dôkazom, o etnicite a utochtónnosti najstaršieho trvalo usídleného obyvateľstva na tomto území. A vice versa, absencia či málopočetnosť toponymických názvov v jazykoch novších prišelcov je priamym dôkazom, že títo danú krajinu etnicky neosídlili, ale ju len prípadne po nejaký čas ovládali zo svojich mocenských centier, aj keď by to bolo počas niekoľkých generácií.

Takto by mali byť zmapované toponymiká nielen na území dnešného Nemecka od Odry na západ až po Severné a Baltské more, ale aj od Šumavy na juh až po Benátky, kde sa v nápadne veľkom počte vyskytujú napríklad sídla s názvom Wend- , Wind-, ktorým menom (Wenden, Winden, Weneten či Veneten ) označovali od raného stredoveku Nemci vtedajších Slovenov - dnešných Slovákov a Slovincov. Aj názov samotných Benátok - Venetia v tomto zmysle čosi napovedá a sotva ho možno odvodzovať od „prišelcov“. Pozornosť by sa mala venovať aj územiu dnešného Rumunska, ktoré je podľa historiografie pôvodne vraj celkom neslovanské, zato sa však na ňom nachádza neuveriteľné množstvo slovanských toponymických názvov až po tú typicky slovanskú rieku Černovodu a ešte aj druhý raz v slovansko-rumunskom znení Negru Voda.

V súčasnosti prebieha v rámci „globalizácie“ nová mohutná vlna Drang nach Osten, ktorá sa vraj chce zastaviť až na Urale. V rámci nej sa, okrem nového „prerozdelenia“ moci a národného bohatstva stredoeuropskych a východoeurópskych národov, objavujú aj známe staronové tendencie a zámery o zmenu doterajšej štruktúry národno-štátneho usporiadania tejto oblasti, pripomínajúce niektoré tézy už z nemeckej doktríny o „sťahovaní národov“. A tieto tézy samozrejme so sebou znova prinášajú aj staronové otázky o autochtónnosti toho-ktorého národa na tom-ktorom území, spojené aj s deklarovaním staronových neslovanských nárokov na tieto územia Európy.

Je preto už najvyšší čas, aby historiografia slovanských národov využila doteraz zanedbávané možnosti pomocných historických vied a aby aj serióznym rozborom onomastiky a toponýmie na týchto územiach vrhla vedecké svetlo nielen na starú dogmu o „sťahovaní národov“, ale aj na nové tendencie a zámery súčasných „globalizačných“ sťahovavcov. Inak by sa totiž mohlo stať, že zakrátko začnú neslovanskí archivári na starých rímskych mapách prepisovať označenie týchto území zo znenia „hic sunt leones“ na znenie „hic sunt bovi“!







Július Handžárik,  uverejnené v dvojtýždenníku Kultúra
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist