Pohľady- názory

Naša história

SLOVO AKO PRAZÁKLAD

Slovo je prazákladom a iskrou celého človečenstva. Je počiatkom, života i vyústením cesty každého národa. Je životnou silou, ktorá ho prenáša cez stáročia, a dáva zmysel jeho jestvovaniu. Sú národy, pre ktoré reč znamená menej, pre iné viac, ale sú i také národy, pre ktoré ich jazyk znamená všetko. Práve takým je slovenský národ.
Kto sú Slovania a Slováci? Ako sa poprepletali tisíckami rokov dejín? Odkiaľ sa vzalo to slovo, ktoré majú v názve a ktoré je ich osudom už toľké veky? Vždy nás bude zaujímať, kto sme, odkiaľ sme prišli a kam kráčame. Snažíme sa nahliadnuť do hĺbok praveku nie iba pre prostý záujem o starožitnosti, ale hlavne preto, aby sme zachytili začiatok nite vedúcej do budúcnosti.
Slovania sedia v Karpatoch, v Povislí a v Podneprí už niekoľko tisíc rokov. Niet inej zmienky o starých Slovanoch ako tej, že boli roľníci. Roľnícka kolonizácia postupuje veľmi pomaly, dolinu po doline, stráň po stráni. Trvá niekoľko generácií, kým sa z osady odštiepi skupina, ktorá zúrodní susedné údolie. Takáto kolonizácia netrvá stovky, ale tisíce rokov. Keď sa Slovania vliali do písaných dejín okolo roku 600, obývali už tri štvrtiny Európy. Ako dlho im mohlo trvať, kým obsadili taký obrovský kus zeme? Veď niet svedectiev o tom, že by územia dobyli útokom.
Slovania sa v dejinách doslova vynárajú ako veľryba, keď sa na hladine nadýchne. Prekvapenie prizerajúcich sa korzárov, keď sa odrazu zjaví obrovský chrbát chŕliaci gejzír horúcej pary, nie je dôkazom toho, že veľryba predtým neexistovala.
Slovensko sa nachádza nad samým jadrom nášho svetadielu. Vari ani netušíme, ako mocne sa nás dotýkala celé tisícročia žiara vychádzajúca zo srdca Európy. Koľko vecí malo práve u nás svoj počiatok a ako sa práve z nášho územia rozlievali vlny života indoeurópskeho i slovanského.
Preto sa v historickom a národnom povedomí Slovákov spája v jeden celok všeobecné s osobitým, slovenské so všeslovanským, západné s východným. Je to podvedomá istota hĺbky koreňov, z ktorých všetko vyrastá. Je to počúvanie tlkotu srdca svetadielu. Málokto si tieto skutočnosti uvedomoval, no každý ich v hĺbke svojho podvedomia cítil. Naše národné jestvovanie sa opiera o zotrvanie pri prameni. Preto sme zároveň najstarším i najmladším slovanským národom. Preto sa u nás mnohokrát nedá odlíšiť začiatok a koniec jednej éry. Preto spolu s každým úderom srdca svetadielu prichádzame sami k sebe, hoci sme nikdy neodišli. A činnosť nemožno riadiť rozumom. Kým žije, má vlastný rytmus.

INDOEURÓPSKE KORENE SLOVENČINY


Predtým akoby ponorení v ľudstve, desaťtisíc rokov boli Slovania súčasťou národa, ktorý sa zvykne nazývať Indoeurópania. Zrodil sa na území od Dunajskej kotliny cez povodia Odry, Visly a Dnepra až po čiernomorské stepi. Tí, ktorí odišli na západ, stali sa Románmi, Keltmi, Germánmi. Tí, ktorí odišli na juh a východ, stali sa Grékmi, Peržanmi, Indmi. Tí, ktorí ostali na území zrodu, ostali Slovanmi.
Filozof Mircea Eliade zhrnul vznik a expanziu Indoeurópanov takto:
˝Vedci sa vyše storočia všemožne usilovali identifikovať pôvodnú vlasť Indoeurópanov, rozlúštiť ich protohistóriu a objasniť fázy ich migrácií. Pôvodnú vlasť hľadali v severnej a strednej Európe, na ruských stepiach, v strednej Ázii, v Anatólii atď. Dnes umiestňujú pravlasť Indoeurópanov do oblasti na sever od Čierneho mora, medzi Karpatmi a Kaukazom. Slovník spoločný u niektorých zvierat (vlk, medveď, hus, riečny losos, osa, včela) a u niektorých stromov (breza, buk, dub, vŕba) svedčí o miernom pásme. Na sever od Čierneho mora v 5. až 3. storočí pred n. l. vznikla tzv. mohylová kultúra. Podľa Marije Gimbutasovej národy, ktoré založili a šírili mohylovú kultúru, mohli byť jedine Indoeurópania. Nech už je to akokoľvek, , isté je, že indoeurópska kultúra má pôvod v neolite, možno dokonca v mezolite. Rozptyl indoeurópskych národov trval niekoľko tisícročí. Okolo roku 1200 pred naším letopočtom Árijci prenikli na rovinu Indu a Gangy, Iránci sa natrvalo usadili v Perzii, Grécko a ostrovy boli vystavené indoeurópskym vplyvom. O niekoľko storočí neskôr sa uskutočnila alebo značne pokročila indoeuropeizácia Indie, Apeninského polostrova, Balkánskeho polostrova, severnej a západnej Európy. Tento charakteristický proces - migrácia, dobýjanie nových území, podmanenie, po ňom asimilácia obyvateľov - sa ukončil až v 19. storočí nášho letopočtu. Ďalší podobný prípad lingvistickej a kultúrnej expanzie nepoznáme.˝
Dnes hovorí indoeurópskymi jazykmi viac ako dve miliardy ľudí na všetkých kontinentoch sveta. No počiatky tohto fenoménu sú ukryté kdesi tu, v stredoeurópskom priestore.
Vyjadril to i slovenský vedec Pavol Mačala vo svojom diele Etnogenéza Slovanov v archeológii:
˝Ak akceptujem tézu o tom, že indoeurópski aborigínci sú najstaršími roľníkmi v Európe, potom môžeme ďalšiu postupnú diferenciáciu indoeurópskeho základu dávať do súvislosti s dobovým civilizačným progresom a jeho ohniskami a v rámci toho môžeme načrtnúť nasledovnú periodizáciu etnogenézy Slovanov:
1. indoeurópske obdobie (5. tisícročie p.n.l. - koniec 3. tisícročia p.n.l.)
2. venétske obdobie (počiatok 2. tisícročia p.n.l. - 8. storočia p.n.l.)
3. protoslovanské obdobie (7. storočie p.n.l. - 5. storočie nášho letopočtu)
4. klasické obdobie (6. storočie - 10. storočie nášho letopočtu)
Načrtnutému modelu pôvodu Slovanov nakoniec neodporujú ani poznatky získané z analýzy včasnoslovanskej keramiky.˝
Medzi najdôležitejšie indoeurópske jazykové skupny patrí slovanská, germánska, románska a indoiránska. K nim pristupujú menšie skupiny keltská, baltská, albánska, grécka a arménska. Práve slovanská skupina stojí v strede indoeurópskych jazykov, a to geograficky aj lingvisticky. A práve slovenčina stojí v strede slovanských jazykov.

 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist