Pohľady- názory

Romská otázka

Dejiny Rómov

Vojtech Korim - Vybrané kapitoly pre asistentov učiteľov

Univerzita M. Bela, B. Bystrica

 

V roku 2006 uplynulo 600 r. od vydania prvej monografie o Romoch na území bývalého Uhorska, kt. napísal Samuel  Augustiny ab Hortis, evanjelický kňaz zo Spiša pod názvom „Cigáni v Uhrosku".

E. Horváthová - uviedla niekoľko konkrétnych príkladov usadzovania rómskych rodín väčšinou za hradbami miest a mestečiek.

Pomenovanie Roma:

V slovenskom jazyku Rómovia. Pomenovanie Roma na základe dohody v rámci Medzinárodnej rómskej únie (založili ju v roku 1971), ktorá reprezentuje Rómov a má zastúpenie aj v OSN.

 

Pôvod Rómov, ich pomenovanie, osudy v indickej pravlasti a príchod do Európy

 

Pôvod jazyka:

Pre najstaršie dejiny Rómov neexistujú v historiografii žiadne relevantné písomné pramene. Jazykovedné výskumy spoľahlivo preukázali príslušnosť rómštiny do veľkej skupiny, tkz. indoeurópskych jazykov, pričom pôvod rómskeho jazyka treba hľadať priamo v sankrste. Na základe lingvistických analýz treba pravlasť Rómov hľadať v Randžastáne, čo je štát v strednej Indii pri západných hraniciach s Pakistanom (podľa tohoto výkladu Pandžáb nebude ich pravlasťou).

Rómsky jazyk v ďalšom vývoji preberal slová od národov s kt. R žili určitý čas a to najviac z gréčtiny a balkánskych jazykov (ich pobyt na území Byzantskej ríše - dokumentuje najstaršia správa, zmienka - Život sv. Georga Anthonina, napísal jeho žiak malý Georg roku 1068 v kláštore Iberon na hore Athos - opísal príhodu na dvore byzantského cisára Konštantína Mononacha, kt. v roku 1050 povolal do svojho sídla v Konstantinopole čarodejníkov, aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Označil túto skupinu  grécky Athinganoi, čítaj Acsingános).


Toto pomenovanie preberajú viaceré jazyky:

Acinganus, Cinganus, Cingerus - stredoveká latinčina

Cingene - turečtina

Acigan, Cigan - bulharčina

Ciganin - srbčina

Tsigan - rumunčina

Czigány - maďarčina

Cigán - slovenčina

Zigeuner - nemčina a holandčina

Zingaro - taliančina

Tsingane, Tzigane - francúzština

Na základe toho, že Rómovia sa sami predstavovali ako kniežatá z Malého Egypta, ich ostatní nazývali „egyptský ľud". „Egypťania"

Ejiftos, Gypthoi - gréčtina

Egyptianos, dnes Gypsies - anglicky

Pháraónnépe - pomenovanie v maďarskom jazyku

Vo Francúzsku v domnienke, že R prichádzajú z Čiech ich pomenovali  „Bohémies" (neskôr toto pomenovanie využívali rôzny umelci)

Niektorí potomkovia R kočovníkov sa sami pomenúvali, alebo boli označovaní pôvodnými menami ako napr. SINTI (v nemeckej jazykovej oblasti), SANT,SANDHI v sever.Taliansku, MANUŠES vo Francúzsku, čo znamená človek)

 

Etnonym - pôvod označenia Róm (prijala ho IRU, Londýn 1971)

 

Rozdeľenie podľa remesiel:

  1. LOVÁRI - chov koní a priekupníci (olašskí rómovia)
  2. Kalderaši - kotly
  3. Ursari - cvičenie zvierat, medveďov
  4. Lingurari - lyžice, varechy
  5. Rudari - výroba šperkov

Pôvod Rómov

Niektoré výsledky výskumu ukazujú, že jednotlivé dialekty rómskeho jazyka ani nemajú spoločný základ, čo by znamenalo, že Rómovia už ani na území Indie nepochádzali z jedného spoločného kmeňa a neboli ani príslušníkmi jednej kasty. Staroindická spoločnosť totiž na prelome 2. a 1. tisícročia p. n. l. na 4. stavy (varny)., do ktorých patrili:

  1. brahmani (svätí)
  2. kšatrijovia (bojovníci)
  3. vajšiovia (kupci, výrobcovia)

Tieto prvé tri skupiny sú urodzené stavom - árijáh, odtiaľ názov ÁRIJCI

  1. šúdrovia

nedotknuteľní, kt. sa nesmeli dotknúť prvých 4 stavov, lebo sem patrili ľudia nečistých povolaní - osoby kt. zametali, odstraňovali nečistotu, prali bielizeň, spaľovali mŕtvoly, spracovávali kože, kati, kočovní kováči, iný remeselníci, muzikanti, tanečníci, cvičitelia hadov a opíc, zlodeji dobytka

Neskôr s rozvojom hinduizmu sa stavy diferencovali na kasty, medzi kt. boli nepreniknuteľné sociálne baréry. Podľa tejto teórie (H.Grellman,1783) Rómovia patrili k najnižším sociálnym vrstvám. Kočovní Rómovia (kováči, remeselníci s kovom,drevom, kožou, hlinou a pod.) sa presúvali podľa potreby na základe dopytu po výrobkoch.

Druhú časť Rómov, kt. boli na nižšom stupni spoloč.rebríčka tvorili ľudia kt. zdrojom obživy boli tkz. potulné profesie (muzikanti, tanečníci, handliari, žobraví rómovia, tí čo kradli a iné prejavy prížvníctva). Všetci títo potulní Rómovia nesmeli napr. spoločne konzumovať varenú stravu, čo ich výrazne odlišovalo od kočovných Rómov ako vyššej kasty.

Niektorí bádatelia vyslovili domnienku, podľa kt. predkovia R boli súčasťou indickej skupiny Gadulia Lohar, kt. aj v súčasnom období žije kočovným spôsobom života v Radžastane a Gudžaráte (štáty v Indii), zaoberajú sa najmä kováčstvom a obchodujú s ťažnými zvieratami.

Najnovšie výskumy v oblasti genetiky krvných typov potvrdzujú blízkosť k populácii Rádžputovcov v Indii a prakticky vylučujú ich blízkosť k súčasným Dómom.                                                                                                                                                                                                                                 RRómsky exeodus

Postupne sa uskutočňoval z územia strednej Indie, či Pandžábu v rôznych veľkostných skupinách v prúdoch od 3.-5. až  9.- 10. st. n..l. Na ceste do Európy prechádzali cez územia Perzie, Arménie a Malej Ázie, boli to 2 základné smery: hlavný - (početnejší a dlhotrvajúcejší), od 10 st. n.l. na územia Balkánskeho polostrova a druhý (vedľajší a slabší), prechádzal cez Sinajský polostrov na severoafrické pobrežie, odtiaľ k Giblartaru a už v 9. st. n.l. sa objavil na Pyrenejskom polostrove.

  • Na území Iránu pokročil proces diferenciácie rómskeho jazyka na 3 zákl.skupiny: sýrsku, arménsku a európsku. Vo všetkých troch jazyk.skupinách sa nazývali ich nositelia spoločným etnickým menom, t.j. sankrst Dom (muž), u arménskych Lomov sa d transformovalo na l, a u európskych Rómov sa d transformovalo na r, preto hovoríme o Rómoch.
  • Historiografia najstarších dejín Indie odvodzuje  pôvod európskych Rómov od kasty Dómov, kt. existovala ako súčasť pôvodných obyvateľov Indie (1500 p.n.l.), ešte pred vpádom kočovných indoeurópskych kmeňov, tzv. árijcov zo severu, kt. postupne zlikvidovali, výrazne rozptýlili jednu z najstarších svetových civilizácií.
  • Rómovia pravdepodobne nejaký čas žili na území Malého Egypta, na Peloponéze, čo si neskôr zamenili so severoafrickým štátom Egypt a počas svojho putovania cez Európu v 12. a 13 st. sa sami predstavovali ako kniežatá z Malého Egypta. Z čoho vzniklo aj pomenovanie „Aegyptus, niekto z egyptskej krajiny, Czigan" - takto to uvádza Ján Vodňanský vo svojom latinko-českom slovníku „Lactifer" z roku 1511..
  • Najnovšie výsledky v oblasti romistiky, medzi ktorými sa objavili aj indický vedci, ukazujú, že Rómovia sa z Indie na Stredný východ presunuli v časovom rozpätí najviac 50 r. a to buď ako zajatci tureckých Seldžukov, alebo odchádzali pred rýchlo sa šíriacou islamskou vierou severovýchodným smerom počas neustálych bojov s nemoslimskými Húnmi.
  • Z Anatólie do Európy sa však presunuli zhruba o 250 rokov neskôr, čiže relatívne najdlhšie sa zdržali v Byzantskej ríši. Mnoho R sa do Európy dostalo ako súčasť invázie osmanských Turkov(ako ich zajatci,sluhovia), kt. postupne ovládli Byzanciu (svedčia o tom aj najstaršie doklady z konca 13 st. - píše sa v nich o daniach vybraných od „tzv. Egypťanov a Cigánov - Listina vydaná v Konštantínopole v roku 1283, dnešný Istanbul)

 

Európsky stredovek

Označujeme ním historické obdobie medzi pádom Západorímskej ríše v roku 746 a rokom 1492, objavenie Ameriky, či pádom Konštantinopola (Carihradu) v roku 1453.

Prvý príchod do Európy

  • Najnovšie výskumy ukazujú, že R začali v prvých skupiných a prúdoch postupovať z Balkánskeho polostrova už v 12. a 13 st., čo súviselo aj s expanziou osmanských  Turkov, ktorí sa tlačili z úzmemia Byz.ríše cez Balkán postupne až do centrálnej Európy. Postupovali smerom na západ popri Dunaji, popri toku rieky sa presúvali až do stredu Európy. Už v 12. a 13. st. sa zdržiavali na území dnešného Grécka, konkrétne na Kréte a na Peloponéze. Išlo o územie Malý Egypt, kt. sa v 15 st. rozrástlo na veľké rómske osídlenie. Práve na Kréte ich pobyt zaznamenal františkánsky mních Simeon, kt. napísal, že tu žili v stanoch arabského typu v priľahlých jaskyniach.
  • Na území Balkánu sa rómske etnikum časom diferencovalo na usadené kočovné skupiny, pričom usadlým spôsobom života žili väčšinou kováči a muzikanti. Po kováčoch bol v hospodársky slabo rozvinutých krajiných dostatočný dopyt, muzikanti, tanečníci a rôzni kúzelníci nachádzali uplatnenie na dvoroch feudálneho panstva, niektorí sa stávali ich služobníkmi.
  • V roku 1348 boli opísané rómske skupiny v Srbsku, v 2.pol.14 st. sa správy o nich objavili na Cypre. V roku 1378 vydal benátsky dóža privilégia pre Rómsku skupinu, označovanú ako Acingani. V priebehu 14. st. sa rozšírili po území Valaška v Rumunsku.
  • Keďže R boli v kategórii nevoľníkov, boli cudzincami a nevyznávali islamskú vieru, moslimkí Osmanci ich pokladali za svoj majetok a od 16. st. sa slovo „tigan" začalo používať ako konkrétne označenie rómskeho otroka.
  • Podľa niektorých zdrojov Rómov na územie Uhroského kráľovstva (Slovensko bolo jeho súčasťou) priviedol v roku 1219 kráľ Ondrej II, pri svojom návrate z križiackej výpravy z Jeruzalema. Zajatie Tsingarov spomína vo svojom liste pápežovi aj český Přemysl Otakar II, keď v roku 1260 porazil pri Kressenbrune uhorského kráľa Bela IV. Existenciu rómskych skupín a kmeňov, prípadne rodov a veľkorodín písomne dokladá aj obdobie vlády kráľa Ladislava IV.
  • Prítomnosť R na území Slovenska, prvá písomná zmienka o R: pri opise majetku Spiša z roku 1322 ich uvádza spišský richtár Ján Kunch, že sa potulujú po okolitých lesoch patriacich rodine Mariášovcov, potuluje sa tam vraj početná skupina Rómov, ktorých náčelník sa predstavuje ako vojvoda. Spiš patril medzi najbohatšie krajiny Uhroska.

Všetci bádatelia považujú za významný medzník v dejinách rómov rok 1417, keď prešla cez strednú Európu aj južné Slovensko obrovská migračná vlna R. Na čele skupiny boli viacerí vojvodovia a knižatá a títo získavali významné ochranné listiny od samostného cisára Žigmunda Luxemburského (neskôr aj od knižaťa Martina V), čo im umožňovalo preukazovať sa nimi, ich opismi po celej  západnej európe, kam sa do roku 1430 definitívne vo veľkých počtoch rozšírili (s výnimkou sverských štátov)

  • Za najstaršie doklady o prítomnosti R v českých krajinách sa pokladá Dalimilova kronika, napísaná začiatkom 14.st., v kt. sa uvádza, že v roku 1242 prišla do českého kráľovstva skupina 500 ľudí, nazývali ich Kartasovia. (prosili o chlieb, „Kartas bog")
  • Ďalší  údaj je z roku 1399, kedy sa v popravčej knihe pánov z Ružomberka spomína „Cikán černý, Ondrejov pacholek". Aj podľa strých letopisov českých, kt. vydal František Palacký, sa v zmienke k r.1426 uvádza, že „také toho léta vláčili sa Cikáni po české zemi a lidi mámili"

R v dôsledku husitského hnutia v tomto období územie Čiech radšej obchádzali, lebo oveľa priaznivejšie podmienky boli v nemeckom prostredí, trochu neskôr aj v Poľsku, vo východnej Európe, ale aj v Škandinávii. Niekedy sa o 15 st. z hľadiska R hovorí ako o ich zlatom veku v Európe(Tieto skupiny inklinovali skôr k potulnému spôsobu života, hovorili o sebe, že ich predkovia zhrešili a preto musia ako kajúcni hriečnici putovať po svete za odpustením. Spočiatku im miestni obyvatelia uverili a prijímali Rómov pohostinne, dokonca dostávali od panovníkov, pápeža a rôznych príslušníkov vyššej šľachty rôzne ochranné listiny - GLEJTY- zaisťovali im ochranu, pomoc a poberanie almužien počas putovaia a vykonávania pokánia európskymi krajinami).

  • Spoločenská hierarchia R, počas putovania: Titulovanie prispôsobovali titulácii podľa jednotlivých krajín a národov s kt. prichádzali do styku. Na Peneloponéze sa titulovali ako náčelníci, v Sedmohradsku ako vojvodovia, skrátene - vojdovia a v západnej Európe ako králi, kniežatá, princovia a pod. Na čele jednotlivých skupín stál kráľ Sindel vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Celé tristočlenné zoskupenie sa najprv vybralo z Budína do Košíc, odtiaľ južným Slovenskom cez Levice do Prešporka (Bratislavy), kde sa rozdelilo na 2 časti.

Skupina vojvodu Panuela prešla rýchlym tempom cez Čechy (záznamy z roku 1417 zo Znojma a Prahy, z r.1418 z Chebu) a pokračovala na sever do Nemecka a neďaľeko Švajčiarskych hraníc.

Hlavný prúd na čele s kráľom Sindelom postupoval pozdľž Dunaja k Regensburgu.

Vojvodovia Michal a Ondrej prešli ako Sindelov prúd cez Rakúsko, prenikli až do Švajčiarska, v r.1422 sa tu rozdelili a polovica  pod vedením Michala putovala až do Barcelony (1447), druhá pod vedením Ondreja postupovala cez Taliansko, cez Marseille až do Paríža (1427).

  • V oblasti severnej Európy sa R objavili v prvej polovici 16 st. v Škótsku, Anglicku, Walese, Dánsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku až v Estónsku. V tomto období sa dostávajú aj do Ruska a v roku 1721 až na Sibír.
  • Rómske skupiny prišli aj do Afriky a Ameriky, keď ich v 17 st. deportovali  z územia Portugalska (väčšinou do Brazílie), Španielska a neskôr aj z Anglicka a Francúzska. Do niektorých oblastí Ameriky a do Austrálie sa dostali až v pol.19 st.
  • Posledná veľká migračná vlna sa uskutočnila po zrušení nevoľníctva R vo Valašsku v roku 1854 a dala im ďalšie pomenovanie Vlašike Roma, t.j. valašskí, olašskí rómovia (Rumun, Valach = Oláh)

 

 

 

Negatívne tendencie

S nástupom novovekého obdobia sa začala situácia R v Európe postupne meniť k horšiemu. Nasledujúcich  500 rokov vyšlo viacero zákonov, ale aj podzákonných noriem (vyhlášky, nariadenia, uznesenia), kt. boli voči R obmedzujúce, vyhosťovacie, perzekučné a likvidačné (otvorená či skrytá asimilácia, šikanovanie, obmedzovanie, vyhosťovanie, perzekúcia, ktorá v prvel pol. 40 r. 20 st. vyvrcholila až do holocaustu)

Najprv aristokratická časť novovekej spoločnosti prijímala R ako tvorcov dobrej nálady (hudobníci, tanečníci a pod.), ako zručných kovoobrábačov (kováči), ale aj na práce v poľnohospodárstve či bojovníkov vo svojom vojsku.

Naopak nové formujúce sa štátne útvary veľmi prísne dbali na svoju bezpečnosť či akékoľvek iné ohrozenie a tak sa obavy pred rôznymi vyzvedačmi, prisťahovalcami,  okrajovými či neprispôsobivými skupinami sa mimoriadne stupňovali.V tomto kontexte mnohí chápali R ako jeden z potencionálnych zdrojov ohrozenia.

  • Remeselnícke spoločenstvá a cehy ich odmietali - vykonávali remeslá nelegálne
  • Miestni obyvatelia si voči nim vytváralia dištanc pre ich nezrozumiteľnú reč, čudné zvyky, spôsoby oblikania ai života a častovali ich pomenovaniami ako čarodejníci, lúpežníci, pôvodcovia nemoc, podpaľači, zlodeji, žobráci, pokútni obchodníci, veštcia a pod.

Vykonávali vraj „čiernu mágiu, nechceli byť dobrými kresťanmi!

  • Vážnym podnetom sa stala ich exkomunikácia z cirkvi, vylúčenie z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427 kvôli porušovaniu zásad kresťanskej morálky. Už predtým však v roku 1417 vyšiel prvý  protirómsky zákon v Nemecku (vtedajší Reichstag, snem v Landau vyhlásil Rómov za zradcov kresťanských krajín, za vyzvedačov, kt. platia Turci a za pôvodcov morových epidémií.(
  • roku 1560 vydal švédsky arcibiskup L.Petri zákaz krstenia a pochovávania R.
  • r. 1637 boli z územia Švédska vypovedaní, tých kt. ostali, mohli beztrestne zabiť
  • r. 1568 pápež Pius V exkomunikoval R z cirkvi
  • 1646 Švajčiarsky Bernský dekrét dovoľoval zabíjať alebo likvidovať bitím a strieľaním zlých bezbožných R,al. Ich posielať na galeje do Taliansko, Francúzsko
  • r. 1721 nariadil ich likvidáciu na celom území svojho cisárstva Karol VI
  • r. 1782 umučili, alebo popravili po obvinení z kanibalizmu okolo 200 R, dodatočné vyšetrovanie cisárskym komisárom preukázalo ich nevinu, priznania k vraždám a ľudožrúctvu boli vynútené.
  • r. 1725 Fridrich Viliam I. Odsúdil všetkých Cigánov nad 18 r., kt. uväznia na území Pruska na trest smrti obesením.
  • 17 st. v Čechách obesených Cigánov vystavovali vedľa hraníc, pre výstrahu
  • Od 16.st do 19 st. vo Francúzsku vydali osobitné právne úpravy, kt.sa dotýkali R.
  • Holandsko v 17. až 18 st. organizovalo tzv. Heidenjachten - hony na pohanov - hrozné lovy na Cigánov za účasti vojska, polície, aj rytierov  (v 18 st.odtiaľ R vymizli)
  • 19 st. Archívne dokumenty z Yutského polostrova vykazujú zoznam 260 zabitých R
  • Švédsko, do r. 1954 bol vstup R do tejto krajiny nezákonný
  • Nórsko - trestali tých,kt. im poskytli úkryt, po r. 1845 kočovníctvo zakázali, nimi vykonávané povolania boli vyhlásené za nezákonné
  • Dánsko v 18 st. všetci čo zamestnali R dostali pokuty

Protirómska legislatíva bola namierená proti ich spôsobu bývania, proti kočovníctvu, proti ich usadzovaniu, nesmeli si postaviť dom, bývanie si prenajať, mali zákaz pohybovať sa väčšom počte ako dvaja - traja.

Bežnými protirómskymi prostriedkami boli : palicovanie, mrzačenie, verejné bitie, smrť (obesením, upálením, utopením - ženy a deti), usporadúvanie honov.

Slovensko do roku 1918

 

  • Prvá písomná zmienka: richtár Sp.novej Vsi, Ján Kunch z roku 1322 zapísal , že v okolitých lesoch na majetku rodiny Mariássyovcov sa potulujú Cigáni.
  • V severovýchodnom Uhrosku sa spomínajú v r. 1329 v Szabolcs-Szatmátmárskej župe
  • 1340 v súvislosti so srbským vojvodom,kt. daroval rómske rodiny ako otrokov kláštoru Tismana v južných Karpatoch
  • 1378 prvé záznamy o rómkych mäsiaroch v súdnych spisoch zo Záhrebu
  • 1377-1381 spomínajú sa v Zemlínskej župe
  • 1383 sa o nich vyskytujú onomastické údaje (zaoberajú sa povahou, tvorením a vznikom a rozšírením vlastných mien) - napr.v r.1389 v Somogyskej župe poddaný menom Georgius Cigany

Jednotlivé správy, či kusé zmienky zo 14 st. informujú o R ako o tulákoch, zmluvných poddaných, dokonca aj o príslušníkoch šľachtického stavu. R boli v spočiatku miestnym obyvateľstvom prijmané s určitým prekvapením, pohostinným spôsobom.  Aj svetská a cirkevná vrchnosť ich rešpektovala (vystavovanie ochranných listín, glejt,  v roku 1423, 17.apríl - Žigmund Luxemburský počas svojho pobytu na Spiš.Podhradí na žiadosť rómskeho vojvodu Ladislava vydal ochrannú listinu, kt. dávala právo usadiť sa R v ktorejkoľvek obci na Spiši. Vojvoda Ladislav obdržal právomoc súdiť previnilcov.

  • V roku 1487 im za účasť na vojenských akciách udelil glejt aj kráľ Matej Korvín. Neskôr aj panovník Vladislav Jagelovský (1492 a 1496 skupine Tomáša Poľgára vydal listiny, na základe kt. mohlo 25 rómskych kováčov spolu so šiatrami pohybovať sa voľne po krajine a vykonávať remeslo kde chceli. Táto skupina bola tiež v službách biskupa Pécsi, pre kt. vyrábali náboje do mušiekt, delové guľe a inú výzbroj)
  • Najstaršia zmienka o rómskom muzikantovi je z roku 1489, ktorý vyhrával manželke Mateja Korvína kráľovnej Beatrix na lutne ľudové piesne
  • 1683 správa, kt. veľmi pozitívne hodnotí hudobné nadanie Rómov
  • Podľa údajov z celouhorského súpisu R z roku 1893 - koncom 19 st. v rámci Slovenska žije  vyše 4000 R,kt. sa živili kováčstvom a vyše 4000 R,kt. sa živili hudobníctvom. Ďalej sa uvádzalo, že  vo všetkých obciach Uhorska žili R usadlým spôsobom života v 7220 obciach - 52% mimo obce, 40% v obci a 8% mimo obce aj v nej.

Celkove v roku 1983 žilo na Slovensku 36 261 R - 88,5% trvalo usadených, 7,4% prechodne usadených, 3,3 kočovných R

 

V 15 st. pretrvávali priaznivé vzťahy k Rómom aj na území Čiech, kde sa prezývka Cikán stala vizitkou obdivu a uznania za statočné činy dokonca ja pre niektorých príslušníkov majoritnej spoločnosti.

Šľachtický rod Cikánov z Čermnej, bol známy od 15 st., mal vyobrazenie „hlavy Cikána" na svojom rodovom erbe

Pokusy a snahy o usadenie Rómov

Od začiatku 16 st. sa situácia R začala zhoršovať.

  • Rómski remeselníci boli zneužití na výrobu železného trónu a koruny (likvidácia povstania Juraja Dóžu), pomocou kt. bol sedliacky kráľ zaživa upálený.
  • Ján Zápoľský zneužil R, uložil im zakladať požiare v slobodných kráľovských mestách na vých.Slovensku. Keď sa stal neskôr kráľom(1538), vydal výnosy na podporu a rešpektovanie starodávnych slobôd R, zaviedol funkciu šľachtických cigánskych vojvodov,kt. vyberali od podriadených R dane.

Začiatkom 16.st. sa R rodiny začali usadzovať na okrajových územiach slovenských miest. Územie Spiša je pravdepodobne prvé, kde sa R začali usadzovať. Okrem tradičného kováčstva sa už v 15 st. stávali tzv. behármi (namiesto poddaných z obce Beharovce - pomáhali ako honci počas poľovačiek, opatrovali a cvičili poľov.psov, pripravovali a nosili potravu, zabezpečovali zásobovanie hradu drevom, lesným ovocím a pod)

  • V 16 a 17 st. nachádzal útočište na južnom Slovenskú veľká časť šľachty a tým vznikli priaznivé podmienky pre polokočovné rómske skupiny (hudobníci, kováči, kati, katovi pomocníci, šarhovia). Podobné služby ale využívali aj Turci (využívali ich aj ako poslov, zvedov)
  • 1561 - súpis R obyvateľstva uvádza, že v regióne Liptova žije 96 usadlých rodín
  • V roku 1563 sa usadili v Liptovskom Hrádku, vyrábali pre miestnych gazdov roľnícke náradeie a potreby
  • 1580 v Liptovskej Ľupči - dostali povolenie usadiť sa a vykonávať kováč.remeslo
  • V 16 st. vznik rómskej kolónie pri Ružomberku (výzva mesta Ružomberok pre vajdu Ondreja z r. 1606 aby v kolónii nastolil poriadok a zabránil Rómkam v meste okrádať spoluobčanov)
  • 1961 výnos predstaviteľov Novohradskej stolice - viacerí R dostali povolenie usadiť sa v regióne, zároveň zákaz  sťahovania sa z miesta na miesto
  • Najnovší národopisný a onomastický výskum potvrdzuje usídľovanie sa R v ríslušných obciach Gemerskej a Malohontskej stolice už od 16 st.

 

Prenasledovanie Rómov

V 16 až 17 st. sa postupne aj v našich krajinách preľudnené mestá začínajú brániť príchodu R, v Uhorsku sa odstupuje od zákonov usadiť sa a vykonávať tradičné remeslá. Pristupuje sa k prenasledovaniu, šikanovaniu, represívnym opatreniam, ale aj k zabíjaniu R.  Výnimku dostávali len pôvodní rómski usadlíci, či kočovníci.

Cudzích R tvrdo zasiahli všetky protirómske nariadenia. V tomto období rozlišujeme 3 skupiny R: usadlých, polousadlých a kočujúcich.

Obvidnení sú: z vyzvedačstva a odovzdávania informácií Turkom (uznesenia ríšskych snemov vo Freiburgu 1496, Lindave, 1497)

- obvinenia z čarodejníctva, krádeže, pytliactvo, žobranie, veštenie, poskytovanie liečivých bylín. Pričom kriminálne delikty ako krádeže, vraždy, smisltvo, podpaľačstvo sa vyskytli len vo výnimčných prípadoch

  • V roku 1500 vyšiel v Augsburgu edikt Maximiliána I - ukadalo sa v ňom aby R vyzvedači opustili územie  rímsko-nemeckej ríše, viac sa sem nevracali.1577 vo Frnafurkte nad Rýnom - výnos, podľa kt. sa zabitie Róma nepovažovalo za zločin
  • 1545 Ferdinand I, vydal mandát podľa kt. boli R vypovedaní z územia Čiech (v r. 1556 - tento panovník vydal prísny otvorený list - R sa mali trestať mučením a smrťou iba muži, ženy a deti nemali byť topené vo vode, ale mali sa využívať na rôzne práce
  • 1697 Leopold I - vyhlásil R za štvancov , mužov mohol na úteku ktokoľvek beztrestne zabiť (ako škodnú)
  • 1721 cisár Karol VI - pri chytení Róma ho treba sťať mečom alebo vešať na šibenicu aj rómske deti
  • 1749 Mária Terézia nariadila vyhostiť rómske skupiny (opät.návrat restať smrťou)
  • V rokoch 1964 až 1763 sa uskutočnilo  527 protirómskych procesov, súdených bolo 1040 R - 347 mužov a 693 žien
  • Najrozsiahlejšie prenasledovanie bolo v 20. rokoch 18 st., súdy vyniesli  93 trestov smrti
  • 14.9.1888 výnos rakúskeho ministra vnútra vydaný vo Viedni kt.bol základom pre protirómsku legistlatívu, na Uhorsku síce neplatil ale na základe neho podobné nariadenie vydalo ministerstvo vnútra v Budapešti zo 17.mája 1916 a viaceré východiská a opatrenia výnosu z roku 1888 platili neskôr v období 1.ČSR aj na Slovensku.
  • Rakúsky výnos z roku 1910 nariadil policajnú evidenciu rómskeho entika. Četnícke a žandárske stanice aj na Slovensku museli vypracovávať evidencie R podľa domovských obcí, cudzích R vykázať mimo obce, všetkých sa dávali cigánske legitimácie, rómske deti mali odoberať rodičom a dávať ich do sirotincov a domov a už sa I.ČSR pribudla aj ich daktyloskopická evidencia.

 

Regulačné opatrenia osvietenských panovníkov , pokusy o asimiláciu R etnika

V 17 st. jedna časť etnika bola trvalo usadená a spadala do príslušnej právomoci zemepána, či mestského magistrátu. Druhú časť tvorili pevnejšie sformované skupiny, kt. pod vedením svojho vajdu sa premiestňovali vúčšnou len v uzatvorených regiónoch (jedna stolica). Existovali aj aj relatívne samostantné rodinno-rodové skupiny,kt. spravoval jeden spoločný vajda  a tento zodpovedal  za zverených R príslušnému panstvu.

  • Južné oblasti sú v tomto období (18 st.) po odchode Turkov takmer vyľudnené, podľa aktuálnych súpisov obyvateľstva má Slovensko 650.000 až 700.000 obyvateľov.
  • V roku 1770  bolo na Slovensku 18 až 20 tis. R (v Bratis.stolici to bolo 2500 R,Nitra 2000, Gemer 1800, Šariš 1500, Trenčín 600, Spiš 500,v Truci 100R)

Koncepcia osviet. Panovníkov - Mária Terézia a Jozef II.

Predpokladala prijatie takých opatrení, aby sa R trvale usadili, prispôsobili sa život. Štýlu majority a postupne sa integrovali do vtedajšej kultúry. Základným nedostatkom týchto úvah  absolútna neznalosť kultúry, zvykov a obyčajov života R. Trvale ich usadiť a prinútiť ich vykonávať najmä prácu roľníka.

  • Zakazovali im bývať v stanoch, sťahovať sa po krajine, obchodovať s koňmi, mali dostať prídel poľnohosp.pôdy a prijať kresťanské mená, nesmeli nosiť svoje tradičné oblečenie, používať svoj jazyk, uzavierať medzi sebou manželstvá, funkcie vajdov mali zaniknúť, mali bývať len v očíslovaných domoch, zákaz kočovať, žobrať, nariadila sa povinná školská dochádzka, povinná návšteva kostola, odoberanie detgí a ich výchova v rodinách sedliakov a pod. Označenie „Cigáni" sa už nemalo používať, mali sa volať „Neubauer" - novosedliaci, „Új Magyar" - noví maďari

Vo Videnskom časopise na pokračovanie vychádzala historickoetnografická monografia Samuela Augustíniho ab Hortisa O dnešnom stave (život Cigánov v Uhrosku, argumentuje, že negatívne činy R sú výsledkom najmä ich zlých životných podmienok, vyzdvihoval ich pozitívne vlastnosti)

Hontiansky proces

V roku 1782 bola obvinená 173 členná skupina R z trestných činnov vrážd a ľudožrúctva a z ktorých bolo 40 R popravených krutým spôsobom. Následné vyšetrovvanie dokázalo,že priznania od R boli vynútené.

 

  • Do roku 1782 vytvorili R na území celého Uhorska 77 a pol roľníckych usadlostí, analýza súpisov z 18 st. preukázala, že R skupiny žili na území celého Slovenska a podľa jednotlivých stolíc existuje kontinuita ich usadenia od 18 st. až dodne, dokladuje to v mnohých prípadoch na výskyt rovnakých priezvisk v jednotlivých lokalitách a regiónoch (Bari, Čonka, Bango, Rigo, Varadi a pod.)

 

 

Rómovia na Slovensku v rokoch 1918 - 1945

 

Slovensko sa po 1.sv. vojne stalo súčasťou Československej republiky, kt. bola založená 28.a 30. októbra 1918. Začiatkom 20 st. malo žilo na Slovensku cca 3 mil.obyvateľov. Podľa súpisu zo septembra 1925 žilo v ČSR 64 938 Rómov, podľa neoficiálnych zdrojov to mohlo byť až 100.000 R.

  • Podľa ústavy demokratickej ČSR neboli R považovaní za národnostnú menšinu.
  • Českosl.zákon nariaďoval prísnu evidenciu o R.
  • Od 1.7.1928 do 15.8.1929 bol vykonaný v celom štáte súpis kočovných a potulných R, na základe kt. bolo osobám starším ako 14 rokov vydaných 36.969 tzv.cigánskych legitimácií a 7000 kočovných listov (povolenie na kočovanie na meno hlavy rodiny).
  • R sa museli denne hlásiť na bezpečnostných úradoch, predložiť legitimáciu. Zákon ďalej zakazoval držbu zbraní, streliva, dýk, boxerov a pod. Odoberanie detí mladších ako 18 r. rodičom a ich zverenie do starostlivosti nejakej rodiny, vých.zariadení.
  • Rómske osady legálne existovali v pol. 20 rokov 20 st. v 1709 obciach a mestách na Slovensku. Najčastejšie pracovali na stavách, pri údržbe ciest, v poľnohospodárstve, živili sa hudbou, kováčstvom, výrobou tehál.

Kočovní R obchodovali koňmi, čarovali, veštili, vyrábali kotle, vrtáky, venovali sa hrnčiarstvu, drotárstvu, brúsili nože, ženy robili v poľnohospodárstve a žobrali

  • Boli najlacnejšou prac.silou, pracovali za jedlo, al.staré šatstvo.
  • Protirómsky program v Pobedíne, najmä rozsiahly súdny proces s moldavskými R, rozpútali veľkú protirómsku kampaň. V Košiciach prebehol začiatkom 20. rokov súd s 9 člennou skupinou pod vedením Š. Filkeho,kt. bola súdená pre niekoľko vrážd a ktorú neprávom obvinili aj z údajného kanibalizmu.

Rómske obete fašizmu a 2. sv. vojny 1939 - 1945

Nacistický plán „Európa bez Cigánov"

Koncom 30 rokov 20 st. v Nemecku vrcholila zhubná ideológia nacionálneho socializmu, kt. súčasťou boli aj rôzne teoórie rozlišujúce jednotlivé národy sveta podľa ich rasového pôvodu.

Po nástupe A. Hitlera k moci nacistické Nemecko vypracúva a postupne uvádza do praxe tvrdú protirómsku legislatívu. Jej východiskom a základom bolo nariadenie ríšskeho prezidenta z 28.2.1933 „o ochrane ľudu a štátu" v kt. sa použil termín tzv. ničomná populácia - GAUNERPOPULATION.

Po ňon nasledoval ďalší  výnos ministra vnútra zo 14.12.1937 v kt. sa ukladalo policajným a kriminalistickým orgánom uskutočňovať prísnu a sústavnú kontrolu nad zločineckými a asociálnymi elementami (asociály, žobráci, tuláci, alkoholici, prostitútky, Rómovia žijúci cigánskym spôsobom života).

Výslovne rasový charakter mal výnos ríšskeho vodcu SS z 8.12.1938 na základe kt. sa spustila lavína antihumánnych opatrení - 1. súpis všetkých R, róm.miešancov a cig.spôsobom žijúcich osôb (október 1939) za účelom ich budúceho deportovania na územia  Protektorátu Čechy a Morava, resp. Generálneho governmentu v okupovanom Poľsku.

  • V roku 1936 „Ústav pre rasovú hygienu", kt. uskutočňoval rasovo-biologické vyšetrenia - dal návrh sústreďovať toto etnikum do táborov nútených prác, návrh na zastavenie trvalého rozmnožovania (ich sterilizáciou) s cieľom aby ich navždy separovali od nemeckého národa. Súčasťou nacistickej politiky bolo nechať skupinku tzv."rasovo čistých rómov" nažive a sústrediť ich do kmeňových spoločenstiev ako určitý druh živého múzea.
  • Od r.1936 fungovali v Magdeburgu pri Berlíne zberné tábory pre Cigánov
  • Koncom 30tych rokov začal hromadný exodus R z územia Ríše, nemeckí a rakúski R utekali na územie Protektorátu Čehy a Morava
  • Vládne nariadenia v Protektoráte z r.1939 zriadili pre osoby „štítiace sa práce" alebo kt.sa inak previnili trestanecké pracovné tábory - obec Lety v Čechách, Hodonín na Morave

Podľa hraníc pred r.1938 žilo v Čechách a na Morave cca 6500-7000 R a po skončení vojny v r.1945 sa ich vrátilo 500.

  • Rodinný cigánsky tábor v Birkenau bol vybudovaný pre 250 tis. Väzňov.
  • Deportácia do Poľska začali v r.1939-1940, prvý bol primitívny tábor v Belzeku, kde v r.1940 deportovali z Hamburgu a Brém 1000 R, tí si dokonca museli vybudovať obidlia. Celkový počet R obetí v Európe sa odhaduje na 500tis.
  • 1941 R deti vylúčili zo škôl, a mužov prepustili z vojska
  • Špeciálne smutným pre R bol koncentračný tábor Auswitz II-Birkenau (Osvienčin-Brezinka) zriadený v roku 1942 (z 2. na 3.81944 usmrtili v plyn komore 3000 R). Podobné tábory - Bunchenwald, Ravensbruck (rómske ženy), Dachau a Flossenburg.
  • Dr.Mengele vykonával funkciu táborového lekára v Osvienčime, zriadil tu medicínske centrum na výskum dvôjčiat. Dr. Clauberg robil pokusy s masovou sterilizáciou). Mnoho R zomrelo pri pokusoch s maláriou, škvrnitým týfusom a pod.
  • Dr. Ritter a Eva Justinová navštevovali cig.osady, Justinová sa vydávala za misionárku, cigáni ju prezývali LOLI TSCHAI - ryšavé dievča. Neskôr zistili, že sedela za vyšetrovacím stolom na policajnej stanici kam ich neskôr predvolali. Chodila po táboroch vybavená  injekciami, meradlami, škálami na meranie farby očí s nádobkami s voskom na odoberanie otlačkov tvári Rómov. Dospela k záveru, že Cigánov pre ich „primitívne duševné vybavenie" nemožno integrovať, preto sa ich treba zbaviť.
  • 1942 Heindrich Himmlerm ríšsky vodca, podpísal rozhodnutie na deporáciu R do koncentračného tábora Auschwitz-Osvienčin
  • Približne 94% R v Osvienčime zahynulo ( v evidencii tábora 20.923 R - 10.829 žien a 10.094 mužov, boli to R z Čiech, Moravy, Francúzska, Poľska, Holandska, Belgicka, Chrorvátska, ZSSR, Maďarska, Nórska, Španielska, Estónska, Lotyšska, Litvy)
  • Vyvraždení boli takmer všetci R z Chorvátska a Srbska, v Rumunsko to bolo 36tis. R obetí, z 31 tis.maďarských R sa vrátilo asi len 3000
  • Podobné tvrdé opatrenia boli použité v Holandsku, Belgicku, Luxembursku a Rusku
  • Tieto opatrenia nenastolili len vo Fínsku, Bulharsku, Grécku a Dánsku

1.Slovenská republika

I. Kamenec uvádza že na nacistické plienenie doplatilo 90 tis. Živodských a 35tis.rómskych obyvateľov.

  • Priame vyhladenie R, genocída nebolo v SR na prvom mieste.
  • Nariadenie vlády z 29.5.1940 - dočasná úprava prac.povinnosti Židov a R(muži 18-60), kt. museli nastúpiť do prac.služby a ostať v nej 1-2 mesiace v roku.
  • 25.9.1939, tí čo nemali stále bydlisko, stále zamestnanie boli zbavení štátneho občianstva
  • Podľa branného zákona z r.1940 sa nemohli stať ani vojakmi a rómskych odvedencov mali z armády prepustiť, ukladala sa im ale náhradná služba povinnosť pracovať na úlohách v súvislosti so zabezpečením obrany štátu, prechádzali teda z vojenskej do pracovnej služby.
  • 20.4.1941 vyhláška ministerstva vnútra „O úprave niektorých pomerov Cigánov", mali sa zlikvidovať obydlia mimo obce a premiestniť ich do obce, nariaďovalo sa starostom obce vymenovať vajdu na spravoanie cigánskych štvrtí, zakazovala sa držba psov tí čo sa štítia práce mali neodkladne nastúpiť do pracovných táborov.
  • Proti židom zasahovala Hlinkova garda, proti R žandári.
  • V roku 1941 došlo k zrušeniu kočovných listov, kočovné vozy museli majitelia predať,inač boli odobrané bez náhrady
  • Sprísnila sa kontrola dochádzky R detí do školy
  • Usmernenie k vyhláške O úprave niektorých pomerov Cigánov - premiestňovanie R osád, najviac okres Bardejov, Humenné, Medzilaborce a Girlatovce, Michalovce, keď nemali vhodný pozemok na premiestnenie, narvhli R do koncentrač.táborov.
  • Osobitným opatrením bolo zriaďovanie pracovných táborov pre „Cigánov mimo pracovného pomeru". (napr.prac.tábor výstavba elektrárne v Dubnici nad Váhom, práca na železnici pri Nižnom Hrabovci a vo Veľkých Kapušanoch), Prac.tábory v Ilave, Revúcej, na Orave
  • V r. 1942 celý kompex tzv.východoslovenských  prac.útvarov - Hanušovce nad Topľou, Bystré, Nižný Hrabovec, Jarabá (výstavba cesty Čertovica-Mýto pod Ďumbierom)
  • 23.2.1945 pracovný, neskôr zaisťovací tábor Dubnica nad Váhom, kde v tento deň 700 rómskych väzňov pre podozrenie zo šírenia epidémiu škvrnitého týfusu odvidli k vykopanému spoločnému hrobu, kde ich postrielali.
  • Október 1944 príslušníci jednotiek 18. SS divízie zaistili neďaleko Čierneho Balogu 60 R, ženy a deti upálili v drevenej kolibe
  • 21.11.1944 jednotky Waffen SS v rómske osade pri Tisovci, prinútili 14 mužov vykopať protitankový zákop, kam nakoniec mužov postrieľali. Ženy a deti (64) odvidli do väzenia a neskôr ich v Kremničke vyvraždili
  • 11.1.1945 v obci Nemecká jednotky E14 obete postrieľali na okraj horiacej vápenky, do ktorej popadali a následne zhoreli, obetí sa odhaduje až 400
  • 23.12.1944 - v obci Slatina, nem.jednotky nahnali 59 ľudí do domu Kolomana Fízika, zadebnili dom, striľali do nich, hádzali tam ručné granáty, neskôr ich poliali benzínom a spálili. Zázrakom prežili 3 rómovia, pod telami obetí.

Prac.tábory boli pokračovaním pracovných jednotiek v armáde SR v kt.aktívnu službu vykonávali Židia a R v špeciálne zriadenom VI. Prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany, kde boli R zaradení najmä do 24. cigánskej roty.

  • Rómske obete genocídy ukončili svoj život najmä v Kremničke, Nemeckej, židovskom cintoríne vo Zvolene a inde. Najvyšší počet tragédií sa udial na území stredného Slovenska (Dubnica nad Váhom)
  • Podľa povôdných predpokladov mali byť všetky obete nacistického barbarstva po skončení 2.sv. vojny oškodnené, čo sa však nesplnilo.
  • V Bunchenwaldskom múzeu v roku 1985 akurát vyložili pamätnú dosku „cigánsky väzni". Nemecký spolkový súdny dvor v roku 1956 prijal škandalózne rozhodnutie, podľa kt.odmietol odškodnenie R.

 

Rómovia a Slovensko v období súčasných dejín

V politickej oblasti sa javí nová politická línia pod vedením KSČ, prejavuje sa nástupom totalitného politického režimu. V praktickom živote to znamenalo  prenasledovanie všetkých vrstiev spoločnosti.

Rómovia na Slovensku v rokoch 1945-1989

  • A/ Povojnová migrácia a násilné sťahovanie R (1945-1948), prezidentský dekrét č. 88/1945 - migračné vlny do pohraničných oblastí Čiech, tam kde bol vysoký dopyt  po nekvalifikovanej pracovnej sile, najme v priemysle a poľnohospodárstve. Následne sa za nimi dobrovoľne sťahovalo aj ich príbuzenstvo, tým ktorým sa nedarilo, vracali sa späť.
  • B/ Koncepcia „riešenia tzv.cigánskej otázky" formou sociálnej asimilácie (1948-1969), tá sa skladá:

1. Etapa sociálnej pomoc, „ochrany a odstraňovania tzv.cigánskej zaostalosti(1948-1958

Neuznanie R ako národnosti, podceňovanie róm.jazyka, program prevýchovy rómskeho obyvateľstva (smernica MV ČSR z 5.3.1952 o úprave pomerov osôb cigánskeho pôvodu, táto mala 8 bodov). Celý program však v praxi zlyhal.

2. Etapa úsilia o „trvalé usídlenie kočujúcich osôb"(1958-1965)

V roku 1958 bol vydaný zákon o „trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb", podľa kt. sa zamedzil pohyb tej časti R obyvateľstva (olašskí R),kt. dovtedy kočovala. Na základe tohoto zákona im pobrali kone a kolesá od vozov (koleso - jeden zo symbolov rómskej slobody)

Dochádzalo k porušovaniu ľudských a občianskych práv Rómov. Prinieslo to však aj určité pozitívne výsledky - v rámci danej lokality sa R mohli začleniť do spoločenského života. Rómov sťahovali z osád do miest, do novovystavaných bytov.

3. Etapa koncepcie rozptulu a odsunu (1965-1969)

Uznesenie vlády 502 z r.1965 na základe kt. sa ustanovil v r.1966 Vládny výbor pre riešenie otázok občanov cigánskeho pôvodu. Koncepciu rozptylu a odsunu charakterizovali 3 prioritné oblasti:

-          Likvidácia rómskych chatrčí a osád, spojedná s riešením byt.otázok odsťahovaných obyvateľov

-          Výchova róm.mládeže a zabezpečenie školskej dochádky detí (spojené so sankciami, napr.odoberanie rodinných prídavkov)

-          Zaraďovanie práceschopných mužov do pracovného procesu

V časti Rómov sa posilnili tendencie zneužívania štátnej pomoci.

4. Etapa snáh o samostatné riešenie rómskej problematiky (1968-969)

Rómovia sa pokúsili o založenie kultúrno-spoločenskej organizácie s názvom „Združenie slovenských cigánov"(tieto iniciatívy sa považovali za nevhodné), na jar v roku 1969  založili v Bratislave „Zväz Cigáňov-Rómov" v roku 1973 bol však zrušený.

Požiadavkamia a hlav.úlohami v rokoch 1968/69 zo strany róm.aktivistov bolo"

-          uznať právne Cigáňov-Rómov v ČSSR ako národnosť so všetkými právami a povinnosťami

-          Založiť Zväz čs.Cigánov ako kult.organizáciu

-          Vydávať časopis ako mesačník v cigán.,sloven.a maďar.jazyku

-          V novom volebnom zákone zakotviť aby aj R mali svojich poslanov

C/Koncepcia všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie R (1969/70-89)

V roku 1989 žilo na Slovensku  253 943 Rómov- údaj z národnej evidencie národných výborov,kt. súžila ako podklad pre vyplácanie sociálnych dávok

Do roku 1988 sa počet rómskych chatrčí znížil na 1973  pri počte 278 osád (vo Východoslovenskom kraji je to 230 osád) v ktorých žilo 14.988 R.

V roku 1969 bola zriadená Komisia vlády SSR pre otázky cigánskych obyvateľov - vytvárala sieť sociálnych terénnych pracovníkov, tzv.kurátorov.

 

 

 

 

Základné aspekty novodobej histórie Rómov

  1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, stala sa 180 štátom v rámci OSN..

V tomto období vznikajú sociálne problémy najmä medzi rómskou menšinou a majoritným obyvateľstvom (dôvod nezamestnanosť, sociálna záhranná sieť)

V roku 1901 sa v Bulharsku uskutočnilo prvé medzinároné stretnutie Rómov, následne  vzniká prvá rómska organizácia v Egypte.

V roku 1936 založený kulúrný a sociálny spolo Cigánov na Slovensku

-          Konanie 1. Svetového rómskeho kongresu v dňoch 8.-12.apríl 1971 v Londýne (tu sa dohodlo aj oficiálne pomenovanie - RÓM, prijali spoločný program boja proti rasizmu, program vzdelávania a konštituovania jednotnej gramatiky róm.jazyka), kt. zorganizoval Medzinárodný cigánsky výbor pod vedením Vanka Rouda, vydával časopis „Hlas Cigáňov"

-          Začiatkom 70 tych rokov vzniká Čanigare v Pandžábe Indický inštitút rómskych štúdií a  začal vychádzať aj oficiálny orgán Rómskej únie žurnál ROMA

-          Rómska vlajka: 2 vodorovné pruhy, horný pruh modrý (obloha), dolný pruh zelený (príroda), v strede červené koleso od koča (16 špisov predstvuje 16 ramennú čakru)

-          Druhý svetový kongres sa konal v r.1978 v Ženeve založil novú medzinár.oganizáciu UNION ROMANI - IRU, za prezidenta zvolili slováka MUDr.Jána Cibuľu, kt. vykonával túto funkcu do konania 3.kongresu v nemeckom Gottingene,1981

-          Ďalšie celosvetové stretnutie sa konalo v Indii,Čandigar, za prítomnosti premiérky Indír Ghádniovej

-          Na 4.Kongrese sa 1990 vo Varšave sa prezidentom únie stal Dr.Rajko Djurič, gen.tajomník - Emil Sučka (obec Štrba,SK) - účastníci z 24 krajín

-          Únia má svojho stáleho pozorovateľa v OSN - prof.Ian Hancoc

-          IRU založila aj Kultúrnu nadáciu so sídlom vo Varšave, kt. postupne otvára v jednotlivých krajinách informačné strediská

-          IRU-aktívne sa podieľa na príprave konferencií, spolupracuje s Radou Európy a Európskymi spoločenstvami

-          5.svet.kongres sa konal v r.2000 v Prahe, prezidentom sa stal Emil Sčuka z ČR -tento kongres vytvoril predpoklady pre vznik medzinárodného parlamentu R

 

 

 

V Európe sa odhaduje že žije 5-6 mil. Rómov (v skutočnosti sa odhaduje že ich tu žije viac). Najviaci ich žije v Maďarsku, Slovensku cca 500tis., o niečo menej na Ukrajine, Francúzsku, ČR a Macedónsku

 

Po roku 1989

Aktivizovanie národnoemancipačného úsilia R na Slovensku. Založenie viacerých politickýcha a kultúrnych organizácií

V legislatívnej oblasti bolo prijatých niekoľko zásadných dokumentov, kt. fakticky uznali rómsku národnosť.

-          1999 - zákon o používaní jazyko národ.menšín

-          1991 Listina základných práv a slobôd

-          1.9.1992 Ústava SR

-          1991 Zásady vládnej politiky k Rómom

-          1997 Koncepčné zámery vlády na riešenie problémov Rómov v súčasných spoloč.-ekon.podmienkach

-          1994 Memorandum Rómov

-          1.3.1999 slovenská vláda zriadila Úrad splnomocnenca vlády SR pre riešenie problematiky rómskej menšiny - Vincent Danihel, od júla 2001 Klára Orgovánová

-          1999 Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národn.menšiny

-          Apríl 2002 schválila vláda SR Priority vlády SR vo vzťahu k rómskym komunit. na rok 2002

-          V 90tych rokoch 20 st. boli zaregistrované 4 desiatky rôznych občian.združení, 123 rozličných nadácií a združení R

-          ROI - najznámejšie politické zoskupenie

-          RIS - rómska inteligencia za spolunažívanie

-          Strana demokratickej únie Rómov a pod.

-          1993 vznik Asociačnej rady Rómov Slovenska

Vznikajú rómske médiá, 2mesačník ROMA, Ternipen Ľuľudi (pre deti), mesačník Štvorlístok, 2týždenník Sama adaj(Sme tu)

-          Týždenník Romano ľiľ nevo

-          V Slov.rozhlase a STV špeciálne relácie pre Rómov

-          Vydáva sa rómska literatúra

-          V Košiciach účinkuje profesionálne divadlo Romathan

-          Pôsobia početné folklórne súbory

-          V Košiciach - Stredná umelecká škola

-          Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre - Ústav romologických šdúdií

Významným faktorom emancipácie, sebaidentifikácie a zlepšovania života R je vzdelanie. Najzákladnejším problémom života R na Slovensku je krajne nepriaznivá, katastrofická sociálno-ekonomická situácia, kt. je limitujúcim faktorom komlexného riešenia celej problematiky aj vo vzťahu k majoritnej spoločnosti.

 

Zdroj: http://berky.blog.sme.sk/c/189536/Dejiny-Romov.html#t2#ixzz1410aNbaj

Žádné komentáře
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist