Na náš demografický vývoj najviac doplatí sociálne odkázaná vrstva obyvateľstva, ktorá si bude musieť stále viac medzi sebou deliť balík určený na sociálne dávky. Tiež tu hrozí čoraz viac prejavov rasovej neznášanlivosti. Odhady o počte rómskej populácie sa pohybujú od 270.000 do pol milióna ľudí, pričom počet Rómov na Slovensku v druhej polovici minulého storočia sa údajne zdvojnásoboval každých 10 rokov. V prepočte na celkový počet obyvateľov štátu má Slovensko zrejme najviac Rómov na svete. Je potrebné podotknúť, že problémom nie sú Rómovia ako takí, ani ich počet, ale ich všeobecná dlhodobá sociálna odkázanosť bez vyhliadky na radikálnejšiu zmenu do budúcnosti. A problém je aj tom, že štát rokmi svojim zhovievavým prístupom mnohých Rómov naučil, že peniaze do štátnej pokladnice padajú len tak, z neba.    

V roku 1999, 2001 a 2003 bol preto na Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR podávaný  návrh novely zákona o rodinných prídavkoch a rodičovskom príspevku v tom smere, aby sa tieto vyplácali len na dve deti. Ale bez spätnej účinnosti, s možnosťou úľav na dani z príjmu pri treťom a ďalších deťoch a s odkladom účinnosti, aby mal každý dostatok času si uvedomiť, že plodenie detí nie je len právo ale zakladá aj povinnosť o deti sa postarať a nie spoliehať sa výlučne len na rodinné prídavky od štátu.  Kto to nevie, alebo nemôže, mal by sa uspokojiť „len“ s dvomi deťmi (čo nie je ani slovenský priemer), resp. na ďalšie deti už rodinné prídavky ani rodičovský príspevok by vyplácané neboli.  

Návrh bol, ako som mohol očakávať, po každom zamietnutý („dôvody“ sú uvedené nižšie), aj keď bol v r. 1999 podporený prešovskou centrálou  SDĽ, strany z ktorej bol aj vtedajší minister práce, soc. vecí a rodiny. A tak sa stále problém prehlbuje. Pomôžeme síce nejakému počtu odkázaných Rómom, ale zároveň sa dvojnásobný počet do problémov dostáva zásluhou ignorovania plánovania rodičovstva. Potom nie je ničím výnimočným vidieť, hlavne na východe Slovenska, rómske deti prehrabovať sa v kontajneroch. Kde je tu ústavné právo na dôstojné životné podmienky? Nenaplňuje sa ani v prípade detí!  

Hlavne, že sa argumentuje najmä deťmi, že tie nemôžu za to, že boli privedené na svet a štát sa o nich musí starať cez rodinné prídavky. Avšak, toto je tá starostlivosť, že chodia vyberať kontajnery, že žobrú, že chodia otrhané a žijú často krát v horších podmienkach ako zvieratá? Kedy sa konečne urobí koniec tomu, aby už narodené postrádajúce deti, ktorých rodičia sú dlhodobo sociálne odkázaní, nedoplácali nepriamo na ďalšiu nezodpovednosť tých rodičov, ktorí nerešpektujú potrebu plánovaného rodičovstva? Tolerujeme hrubú nezodpovednosť na ktorú doplatia aj ešte nenarodené deti tých dlhodobo sociálne odkázaných, ktorí plánovanie rodičovstva ignorujú. Prečo sa tu nevyvodzuje trestná zodpovednosť za zanedbanie povinnej výživy? Alebo prečo sa tu neodoberajú deti tým rodičom, ktorých ratolesti prehrabávajú kontajnery a o ktoré zjavne nie je postarané?  Tí rodičia predsa pred plodením museli vedieť, že sami sú odkázaní na sociálne dávky a že o deti sa nebudú vedieť postarať. To nie je len zanedbanie povinnej výživy, ale ignorovanie povinnej výživy od samého začiatku. Minimálne v tých prípadoch, ak niekto kto je dlhodobo sám odkázaný na sociálne dávky plodí jedno dieťa za druhým. Povinná výživa nestojí len na nakupovaní potravín za príspevky od štátu. Komu má na vlastných deťoch záležať viac ak nie rodičom? Ak by hociktorý rozvedený zarábajúci otec, ktorý napr. 15 rokov vzorne platil výživné a na rok by ho prestal platiť, lebo by napr. začal pre nejaké problémy chľastať, bol by pravdepodobne trestne stíhaný. Ak ale niekto má 5 detí a vyživuje ich od začiatku výlučne zo sociálnych dávok, tomu sa nestane nič, aj keby takých deti vo svojej trvalej sociálnej núdzi priviedol na svet hoci aj desať. Je hromada daňových poplatníkov, ktorí si nemôžu dovoliť viac ako jedno, dve deti, ale paradoxne musia cez dane sa spolupodieľať na výžive nezodpovedných rodičov, ktoré ani nie sú brané na zodpovednosť.   Pohlavne aktívni Rómovia, najmä v osadách, by mali dostávať hoci aj zadarmo prezervatívy a to bez ohľadu na to, čo hovorí cirkev. Lebo platí, že múdri si zamknú dom pred tým, než začnú zlodejov učiť prečo je zlé kradnúť.             

Zo strany ministerstva išlo najmä o tieto dôvody zamietnutia návrhu (neúplné znenie dôvodov) a následné proti argumenty, ktoré zostali nevyvrátené, alebo nevypočuté:            

- „...rodina má právo rozhodovať o počte svojich detí a úlohou štátu je vytvárať podmienky pre ochranu zdravia jej členov““.  

Toto právo predmetný návrh s dôvodovou správou nikomu neberie.  Je v nich výslovne uvedené,  že každý má právo mať toľko detí koľko chce. Avšak v budúcnosti ak niekto bude mať chcieť viac ako 2 deti, tak materiálne zabezpečenie o ne by malo byť  v prvom rade na jeho pleciach a nie na pleciach  daňových  poplatníkov. Čo je na tom zlé ?  Je ľahké hovoriť o právach, ak sa zároveň neponúkne riešenie z čoho tie práva naplniť tak, aby to nebolo na úkor tých, ktorí k otázke plánovaného rodičovstva pristupujú zodpovedne, resp. daňových poplatníkov.   

- „...navrhované opatrenie by sa dotklo radu tri a viacdetných rodín, ktoré  zodpovedne plnia svoje rodičovské poslanie...“   

Je zodpovedným plnením si rodičovského poslania aj prípad mnohých rodičov, ktorí sú sami odkázaní na sociálne dávky a napriek tomu privádzajú na svet jedno dieťa za druhým? Iba  týchto prípadov sa predmetný návrh týka. Z neho, ako aj z dôvodovej správy to jasne vyplýva. Návrh vylučuje spätnú účinnosť a navrhuje úľavu na dani z príjmu pri narodení tretieho a ďalšieho dieťaťa v poradí. Je zamlčiavané, že tí rodičia, ktorí sa o svoje deti nestarajú, páchajú trestný čin zanedbania povinnej výživy a deti im môžu byť odňaté. Povinná výživa predsa nespočíva len v nakupovaní, varení a kŕmení, ale spočíva najmä zarábaní finančných prostriedkov z ktorých majú byť zabezpečené materiálne potreby vlastných detí. Kompetentní sa zrejme radšej pridržiavajú tohto pohodlného výkladu povinnej výživy. 

- „...v Európe prakticky neexistuje krajina s takou rodinnou politikou...“   

V Európe tiež  zďaleka neexistuje v prepočte na počet obyvateľov  krajina s tak veľkým počtom Rómov,  ktorých populačná krivka rýchlo rastie, čoho následkom sú už dnes obrovské problémy nakoľko títo sú viac menej odkázaní na majoritnú  spoločnosť. Ak aj náhodou by bola v Európe krajina s takýmto problémom ako máme my a mala by takú istú rodinnú politiku,  tak to  ešte  zďaleka  neznamená,  že  naša  rodinná  politika  je preto  správna.  

- „...ak by sa väčšine rómskych rodín neposkytoval rodičovský príspevok a rodinné prídavky  na tretie a ďalšie dieťa, ich sociálna situácia by sa musela v súlade s ústavou SR garantovanými právami riešiť dávkou sociálnej pomoci“  

S touto argumentáciou by bolo možné súhlasiť v prípade, že naša štátna pokladnica by nemala dno a možnosti štátu by boli neobmedzené. Znova treba poukázať na to, že návrh by nemal spätnú účinnosť a tento počítal s odkladom účinnosti, aby mal každý dostatočný čas oboznámiť sa s jeho dôvodmi a zmeniť svoje postoje. Nežije drvivá väčšina Rómov už dnes v absolútne neľudských podmienkach napriek tomu, že ústava teoreticky  garantuje zabezpečenie základných životných podmienok ?  

- ...Váš návrh vnímame skôr ako snahu o riešenie dôsledkov než príčin nežiaduceho spôsobu života niektorých skupín obyvateľstva.“  Nové legislatívne návrhy obsahujú ustanovenia, ktorých účelom je predchádzať zneužívaniu sociálnych dávok a prispievať k podpore zodpovedného prístupu k rodičovstvu.“ 

Aj keby sa podarilo zabezpečiť, že z rodinných  prídavkov by  mali úžitok výlučne len deti, je reálne  na základe toho očakávať, že to výraznejšie prispeje k zodpovednejšiemu prístupu pri plodení detí ? Veď Rómovia podľa MPSVR SR vo všeobecnosti nezneužívajú plodenie detí ako zdroj finančného príjmu. Alebo áno ? Pravdou bude skôr to, že mnohí Rómovia (nie všetci) pred pohlavným stykom nerozmýšľajú, či  dôjde k oplodneniu, alebo nie a či budú môcť sami materiálne zabezpečiť narodené dieťa. Je to tak preto, lebo štát ich dokázal presvedčiť o tom, že plnenie vyživovacej povinnosti sa na nich nevzťahuje a  že je to štát, ktorý je povinní sa materiálne postarať o ich deti. Ak je táto úvaha aspoň z časti pravdou, tak potom predmetný návrh pomáha zásadným spôsobom riešiť najväčšiu z príčin tohto správania.  

- „ Za podstatne dôležitejšie pre podporu zodpovedného plnenia rodičovskej funkcie považujeme najmä prístup k rodičom a mladým ľuďom bez kvalifikácie na trh práce, systematickú výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne problémových rodín, počnúc v predškolských zariadeniach, dôslednejšiu verejnú kontrolu plnenia povinnej školskej dochádzky, možnosti profesijnej prípravy a výchovu k manželstvu a zodpovednému rodičovstvu.“          

Je  možné reálne očakávať, že takýto prístup bude mať v budúcnosti svoj pozitívny vplyv na zodpovednejší prístup k plánovanému rodičovstvu, ak sa vezme do úvahy, že práce nie je dostatok ani pre mnohých kvalifikovaných ľudí?  Vie si tiež  niekto predstaviť,  že  by sa  zrušil napr. Trestný zákon a nežiadúce činnosti by sa chcelo predchádzať len výchovou, vzdelávaním a pod.? Nemajú náhodou prísne zákonné ustanovenia zároveň aj výchovný účinok ?  Ak áno, tak výchovný účinok by mal aj  predmetný návrh zákona u tých, ktorí majú zásluhou doterajšieho systému tendenciu myslieť si, že štátu padajú peniaze z oblakov. Ak niektorí na štát odkázaní rodičia sa nepoučia a privedú aj po účinnosti navrhovaného zákona na svet viac ako 2 deti, v tom prípade sa budú musieť ešte viac uskromniť a rozdeliť rodinné prídavky na dve deti medzi štyri deti, alebo byť odkázaní na charitatívne organizácie.  V opačnom prípade, teda ak sa zákon neprijme, bude v katastrofálnych podmienkach žiť skôr, alebo neskôr dva krát, či tri krát toľko Rómov ako dnes. Tento dvoj, alebo trojnásobný počet Rómov a ďalších sociálne odkázaných obyvateľov sa bude musieť zákonite deliť len približne z tej istej finančnej čiastky, ktorá je na sociálne dávky  vymedzená  dnes. A možno ešte z menšej, ak si štát nebude chcieť, resp. si už nebude môcť požičiavať peniaze.                  

Záverom článku by som chcel uviesť, že p. Kaník ako minister práce, soc. vecí a rodiny bol prvý, ktorý sa aj prakticky snažil tento problém riešiť a myslím, že za tým účelom obmedzil aj rodinné prídavky; tuším do 5 detí. Samotné toto obmedzenie však problém nerieši, len spomaľuje jeho prejavovanie, resp. ho odďaľuje. Aj Kaníkovi chýbala odvaha verejne vysvetľovať,  najmä pred Rómskou populáciou a príslušnými európskymi inštitúciami dôvody takéhoto kroku. Asi sa bál, alebo mu to bolo zakázané, lebo čo ak by bola vláda náhodou kritizovaná  za tzv. rasové inžinierstvo? Aj keď v tomto prípade by v skutočnosti o žiadne rasové inžinierstvo nešlo.  Ďalšou chybou Kaníkovej iniciatívy podľa mňa bolo to, že tu uplatnil aj spätnú účinnosť, čo nemôže byť tými, ktorých sa to týka vnímané ako snaha pomôcť, ale ako snaha trestať za to, čo tu bolo dlhé roky povolené alebo tolerované. To môže vyvolať len pocit krivdy, apatiu a pod. Z toho sa dá len ťažko niečo pozitívne budovať.