Pohľady- názory

Romská otázka

Sociálne odkázané spoločenstvá (SOS)

Lucia Nicholsonová

je konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky. Počas svojej bohatej reportérskej praxe sa zameriavala hlavne na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami. Aktívne ovláda anglický jazyk.

Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov asi 320- až 380-tisíc. V rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 sa k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, zvyšok Rómov sa hlási k slovenskej alebo k maďarskej národnosti. Približne 60 percent Rómov žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou17. Zvyšných približne 40 percent žije v mestských alebo obecných koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta alebo osídleniach, ktoré sú od obce či mesta priestorovo vzdialené, prípadne oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (potok, železnica, cesta...).

Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných 620 – 690 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Na Slovensku neexistuje tzv. rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SOS je taká komunita, ktorá spĺňa minimálne tri z nasledujúcich podmienok:

  • viac ako 75 % obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu.
  • minimálne 50 % obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie.
  • bývanie viac ako 50 % obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané.
  • vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými.

25. BOD PROGRAMU

Do bezvýchodiskovej situácie sa obyvatelia SOS dostali vďaka zle nastavenému systému a aj vďaka opatreniam tzv. pozitívnej diskriminácie. Počas celých desaťročí im štát dával bez toho, aby za to od nich niečo očakával. To na skupinu SOS pôsobilo demotivujúco.

  • Uzákoniť samostatnú legislatívnu normu o SOS komunitách, ktorá by definovala SOS komunity a stanovila priority v riešení ich problémov.

Zadefinovaním kategórie SOS umožníme lepšie a ucelené riešenie problémov SOS, tvorbu štatistiky kriminality, počtu detí vo vzdelávacom procese a pod. Tak bude možné sledovať vplyvy a dôsledky navrhovaných riešení v praxi na komunitu SOS a ich následné vyhodnocovanie.

26. BOD PROGRAMU

Podľa odhadov asi 60 % detí v špeciálnych základných školách (ďalej ŠZŠ) je rómskeho pôvodu. Nie všetky tieto deti sú však mentálne retardované18. Nesprávnym zaradením výrazne klesajú ich možnosti uplatnenia sa v ďalšom živote. Špeciálne školy sú pridrahé, hoci kvalita aj úroveň vzdelania na nich je nižšia. Štát však nesprávnymi pravidlami prerozdeľovania financií podporuje práve začleňovanie detí z SOS do špeciálnych škôl, keďže normatív na žiaka v špeciálnej škole je trojnásobne vyšší ako v klasickej škole bez ohľadu na typ jeho postihnutia či potrieb. Rodičia detí dostávajú tzv. sociálne štipendiá, častokrát viazané len na dochádzku. Mnohí z rodičov detí z SOS odrástli na špeciálnych školách, preto ich dobrovoľne volia ako ľahšiu cestu pre svoje deti. Nie sú vyjasnené kompetencie medzi špeciálno-pedagogickými poradňami a psychologicko-pedagogickými poradňami.

  • Zjednotiť normatív na žiaka ŠZŠ, integrovaného žiaka a žiaka z SOS podľa zásady, že výška normatívu pre žiaka so špeciálnymi potrebami bude závislá od miery postihnutia a od druhu jeho potrieb. Nie od zariadenia, v ktorom je vzdelávaný.
  • Presunúť odborný personál pedagogicko-psychologických poradní do prostredia štandardných základných škôl. Odborníci z poradní budú na štandardných školách pôsobiť vo funkciách špeciálnych pedagógov, školských psychológov, výchovných poradcov, ktorí budú mať v spolupráci s asistentmi učiteľov za úlohu individuálne podporovať začlenenie detí ŠZŠ a detí SOS do štandardných škôl.

Znížime tým segregáciu detí z SOS, dáme im šancu nadobudnúť štandardné vzdelanie v prostredí, ktoré bude pripravené na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami. Presunom poradní do prostredia štandardných škôl sa vytvorí rovnováha so špeciálno-pedagogickými poradňami vytvorenými pri špeciálnych školách, ktorá bude slúžiť ako kontrolný mechanizmus pri diagnostikovaní a následnom zaraďovaní žiakov19.

27. BOD PROGRAMU

Na štandardných základných školách so žiakmi z SOS je nedostatok tzv. rómskych asistentov učiteľov, ktorí môžu zmierniť nepripravenosť detí z SOS na štúdium a neschopnosť škôl prispôsobiť učebnú látku odlišnej kultúre, tradíciám a jazyku Rómov. V súčasnosti školy podľa potreby žiadajú finančné prostriedky na asistentov od krajského školského úradu, ktorý môže prideliť alebo neprideliť tieto prostriedky. Asistenti sa nachádzajú v neistej situácii20 a riaditelia škôl dostávajú na nich prostriedky len na jeden rok.

  • Zvýšiť normatív na žiakov so špeciálnymi potrebami tak, aby boli školy schopné stabilne zamestnávať asistentov učiteľov. Asistenti učiteľa pre SOS musia ovládať rómsky jazyk a mať ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak škola zamestná rómskeho asistenta s ukončeným základným vzdelaním, musí vytvoriť podmienky na jeho ďalšie vzdelávanie.
  • Rozvíjať projekt nultých ročníkov základných škôl, ktorý sa osvedčil už v minulosti.

Zlepšíme tak situáciu detí z SOS na základných školách. Asistenti učiteľa pre SOS im pomôžu prekonať hlavne počiatočné problémy pri zaradení sa do vzdelávacieho procesu a budú nositeľmi rómskej kultúry aj pre deti z majoritnej spoločnosti.

28. BOD PROGRAMU

Mnohé deti z SOS systematicky zanedbávajú školskú dochádzku a rodičia ich v tom podporujú. Súčasné reštriktívne opatrenia sú neúčinné a nemotivujú k náprave21.

  • Viazať prídavky na dieťa22 povinne na školskú dochádzku žiaka.

Zvýšime tak školskú dochádzku detí z SOS.

29. BOD PROGRAMU

Deti prichádzajúce do škôl z SOS často nemajú základné sociálne a hygienické návyky, chýba u nich rozvoj jemnej motoriky a neovládajú slovenský jazyk.

  • Uzákoniť dvojročnú povinnú predškolskú dochádzku pre deti z SOS tam, kde sa nachádza komunitné centrum, alebo tam, kde sú na realizáciu povinnej predškolskej výchovy vytvorené iné podmienky. Predškolskú výchovu budú realizovať komunitní pracovníci a pedagógovia v komunitných centrách v lokalitách s SOS.
  • Viazať prídavky na dieťa na jeho dochádzku do predškolského zariadenia v prípade, že také existuje.

Vytvoríme tak podmienky na lepší prechod detí z prostredia osád do škôl a vyrovnáme rozdiely v pripravenosti na školu.

30. BOD PROGRAMU

Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.

  • Zriadiť komunitné centrá23, pričom o ich zriadenie bude môcť požiadať obec alebo akákoľvek iná entita - mimovládna organizácia, súkromník, firma a pod. Centrá budú financované z grantov Európskeho sociálneho fondu, príjmov z prevádzkovania materskej školy, voľnočasových aktivít24 a krúžkov.
  • Upraviť vzťah k pozemkom, na ktorých stoja osady SOS, odkúpením od ich majiteľov štátom, resp. ich výmenou za iné v obdobnej hodnote.
  • Zaviesť pravidlo, že nárok na byty v rámci výstavby v SOS komunitách z eurofondov vznikne len tomu obyvateľovi SOS, ktorý sa úspešne zapojí do integračných programov (vzdelávacích, komunitných a pod.), pričom na výstavbe sa budú výrazne podieľať tí obyvatelia SOS, pre ktorých sú byty určené.

Komunitnými centrami stúpne kvalita života ľudí v SOS. Dáme im tiež možnosť zlegalizovať bývanie a spolupodieľať sa na zlepšovaní podmienok bývania.

31. BOD PROGRAMU

Obyvatelia SOS majú vážne nedostatky v hospodárení s peniazmi. Žijú prítomnosťou, nemyslia na budúcnosť a tak často minú všetky dávky naraz. V osadách sa darí úžere. Systém osobitného príjemcu sa ukázal ako nedostatočné riešenie problémov zlého hospodárenia, neplatičstva a úžery v SOS komunitách.

  • Zaviesť systém E-pay kariet25 pre každého poberateľa dávky v hmotnej núdzi.

Zmenšíme tak priestor pre úžeru, dáme ľuďom z SOS možnosť vybudovať si aspoň základné návyky pri hospodárení s peniazmi a znížiť ich dlhy voči dodávateľom vody a elektriny.

32. BOD PROGRAMU

Obyvatelia SOS majú problém rešpektovať zákony, a to aj preto, že ich vedomosť o zákonoch je veľmi selektívna. Vymožiteľnosť práva v SOS komunitách je problematická, nedostatočne sa využívajú zákonmi stanovené sankcie, lebo kompetentní aj tak vedia, že obyvatelia komunít nemajú z čoho zaplatiť. V komunitách nie sú zavedené preventívne opatrenia a polícia rieši až dôsledok.

  • Zaviesť štatistiky kriminality podľa príslušnosti k SOS26.
  • Využívať verejnoprospešné práce ako formu trestu. Akúkoľvek finančnú sankciu by mal páchateľ odpracovať.
  • Zriadiť funkciu tzv. pochôdzkarov SOS27.

Štatistikami napomôžeme odstráneniu démonizácie rómskej kriminality a navrhnutými opatre-nia­­mi prispejeme k jej zníženiu.

33. BOD PROGRAMU

Riešenie problémov SOS komunít zasahuje do mnohých rezortov, ale v praxi táto problematika nie je riešená účinne. Je to sčasti spôsobené tým, že úrad splnomocnenca v skutočnosti nemá žiadne právomoci.

  • Nahradiť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity tretím štátnym tajomníkom rezortu sociálnych vecí (štátnym tajomníkom pre SOS) s reálnymi politickými a výkonnými právomocami, ktorý bude riadiť už existujúce pobočky28 splnomocnenca.

Vytvoríme tak podmienky na rýchlejšiu a efektívnejšiu koordináciu jednotlivých aktivít pri riešení problémov ľudí z SOS.

17 Zdroj: Atlas rómskych komunít.

18 Mnohé deti z SOS sú len sociálne deprivované, lebo majú chronický nedostatok podnetov zo spoločenského prostredia. Sociálna deprivácia znamená odlúčenie človeka od ľudskej spoločnosti, či už úplné alebo pri odlúčení malej skupinky.

19 Diagnostika detí a zaraďovanie detí do ŠZŠ bude podliehať kontrolnému orgánu, ktorý vytvorí Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), ktorý už dlhší čas upozorňuje na nesprávne diagnostikovanie a zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl. Kontroly budú prebiehať náhodne, bez predošlého upozornenia školy alebo špeciálno-pedagogickej poradne, pričom sa legislatívne stanovia sankcie. Ak komisia objaví nesprávne zaradeného žiaka na ŠZŠ, škola bude musieť spätne vrátiť všetky neoprávnene získané finančné prostriedky na základe nesprávne priznaného vyššieho normatívu plus bude sankcionovaná. Sankcie zaplatí aj zariadenie, ktoré žiaka chybne diagnostikovalo.

20 Ich práca je vnímaná ako súčasť verejnoprospešných prác, nemajú istotu, banka im nedá hypotéku ani inú pôžičku, atď.

21 Ak má dieťa neospravedlnené hodiny, škola to nahlási obci a tá má právo (nie povinnosť) pozastaviť rodičom prídavok na dieťa, resp. z obce sa na prechodný čas (t. j. do nápravy) stane osobitný príjemca (IOP). Okrem toho má obec právo sankcionovať rodiča za zanedbanie povinnej školskej dochádzky do výšky cca. 330 Eur - výšku sankcie stanovuje obec.

22 Za každú vymeškanú neospravedlnenú hodinu sa automaticky zníži prídavok o 5 %, to znamená, že za 20 vymeškaných neospravedlnených hodín za mesiac dostane rodič nulový prídavok na dieťa. Dnes je toto rozhodnutie možnosťou obce.

23 Centrá budú stáť na rozmedzí medzi majoritnou časťou obce a komunitou SOS a budú otvorené nielen pre ľudí z SOS, ale aj z majoritnej časti obyvateľov obce. Budú v nich práčky, sprchy, umývadlá, knižnice, herne pre deti, resp. materská škola, učebňa a podobne.

Súčasťou centra bude byt pre jeho správcu. Ten bude spolu s pochôdzkármi zodpovedný za vybavenie centra.

24 Pozri 87. bod programu.

25 Každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi dostane vlastnú E-pay kartu a za pomoci komunitných pracovníkov sa ju naučí používať. Vychádzame z toho, že veľa obyvateľov SOS má mobilné telefóny a zvládajú ich obsluhu. Z E-pay karty sa nebude dať získať hotovosť, dajú sa cez ňu realizovať len bezhotovostné platby pri tzv. selektívnej autorizácii, t.j. akceptácia platieb v presne vymedzenom okruhu platobných terminálov. Štát zabezpečí terminály v každom obchode v blízkosti SOS komunity, v autobusoch, školských aj diaľkových. ÚPSVaR zriadi každému držiteľovi E-pay karty účet, na ktorý každý pracovný deň pošle 1/20 dávok po odrátaní platieb za ply, elektrinu a za vodu. Vodárne a elektrárne si z dávok automaticky raz mesačne budú môcť strhnúť platby za elektrinu a vodu.

26 Keďže nepoznáme štatistiky, narábame s odhadmi, nielen s nepresnými číslami, ale nepoznáme ani príčiny a v skutočnosti nepoznáme ani dôsledky a ani výšku škôd. Nevieme, o akej kriminalite hovoríme. Keďže tieto porovnania nemáme, dochádza k démonizácii rómskej kriminality.

27 Pri Úradoch práce budú zriadené rekvalifikačné kurzy pre rómskych „SBS- károv“, ktorí budú po vyškolení spravidla posielaní do inej než ich vlastnej komunity. Rómski pochôdzkári budú pôsobiť samostatne alebo ako posila pre klasických policajtov. Budú zamestnancami obcí, pričom financie na tento projekt by išli zo štátneho rozpočtu.

28 V Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Košiciach a Banskej Bystrici. Je potrebné zriadiť pobočku aj v Prešove.

Žádné komentáře
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist