Pohľady- názory

Slovensko- Čechy

1. Všeobecné politické tézy a prierezové témy

2. Ministerstvo financií

3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

4. Ministerstvo zdravotníctva

5. Ministerstvo pôdohospodárstva

6. Ministerstvo životného prostredia

7. Ministerstvo kultúry

8. Ministerstvo školstva

9. Ministerstvo hospodárstva

10. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

11. Ministerstvo vnútra

12. Ministerstvo spravodlivosti

13. Ministerstvo zahraničných vecí

14. Ministerstvo obrany
1.    Všeobecné politické tézy a prierezové témy

Zásadný boj proti korupcii (prierezové opatrenia, rezortné protikorupčné opatrenia sú uvedené priamo pri jednotlivých rezortoch)

    * Nastolíme novú politickú kultúru a etiku a budeme dôsledne presadzovať verejný záujem.
    * Prijmeme opatrenia, aby verejné inštitúcie konali vo verejnom záujme a aby konanie v rozpore s verejným záujmom bolo minimalizované a sankcionované.
    * Prijmeme zmeny, ktoré umožnia účinnú kontrolu dodržiavania ústavného zákona o konflikte záujmov.
    * Posúdime možnosť schválenia zákona o majetkovej zodpovednosti verejných funkcionárov.
    * Uskutočníme zásadnú reformu verejného obstarávania (Zavedieme povinné elektronické verejné obstarávanie vrátane elektronických aukcií, zrušíme možnosti využitia formálnych nedostatkov ako dôvodu vylúčenia zo súťaže, sfunkčníme centrálny vestník verejného obstarávania tak, aby verejnosť mohla jednoducho vyhľadávať všetky prebiehajúce zákazky podľa rôznych kritérií a verejným organizáciám uložíme povinnosť zverejňovať v elektronickom vestníku verejného obstarávania všetky výzvy, ponuky (aj nevíťazné), posudky komisií a výsledky a ich zdôvodnenia, ďalej zavedieme sprísnenie podmienok pri podprahovej metóde verejného obstarávania, nepovolíme žiadne dodatky zásadne meniace  podmienky alebo cenu, zavedieme povinnosť oznámiť verejnú súťaž pred jej vyhlásením s dostatočnou lehotou, obmedzíme alebo vylúčime kritérium „príliš nízkej ceny" ako dôvod vylúčenia zo súťaže) a zabezpečíme zverejnenie záverečných správ.
    * Rozšírime účinnosť zákona o verejnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora.
    * Zavedieme zverejňovanie všetkých zmlúv, faktúr a finančných transakcií, týkajúcich sa verejných zdrojov na internete, ako podmienku ich platnosti, okrem toho aj do minulosti zverejníme všetky takéto obchodné zmluvy, kde zmluvnou stranou je štát, orgány verejnej správy, obchodné spoločnosti so 100%-ným podielom štátu.
    * Zverejníme všetky nenárokovateľné dotácie a príspevky z verejných zdrojov na internete a zavedieme súťažný princíp.
    * Povinné zverejňovanie ekonomických analýz na zabránenie predražovania verejných zákaziek.
    * Posilníme nezávislosť kontroly územnej samosprávy.

Zoštíhlenie a zefektívnenie verejnej správy

    * Uskutočníme revíziu všetkých úradov s prezumpciou nepotrebnosti, audity a reštrukturalizáciu rezortov a ústredných orgánov štátnej správy.
    * Budeme analyzovať možnosť zlúčenia ÚRSO, Poštového úradu, Telekomunikačného úradu, Štátneho dopravného úradu a Úradu pre reguláciu železničnej dopravy do jedného regulátora.
    * Zavedieme prenos zodpovednosti za verejnú politiku z ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov verejnej moci na ministerstvá a zavedieme opatrenia na zvýšenie kvality (najmä kolektívne orgány dohľadu).
    * Uskutočníme komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, spájaniu administratívnych kapacít a spájaniu obcí v rámci platnej legislatívy.
    * Zakážeme žiadanie informácie od občana, ak štátna inštitúcia má túto informáciu.
    * Obmedzíme mieru korporatizmu.
    * Zefektívnime a zoštíhlime proces rokovania vlády.
    * Z európskej legislatívy, ktorá bude zaťažujúca alebo obmedzujúca, preberieme len nevyhnutné minimum.
    * Zavedieme princíp, podľa ktorého nedodržanie lehoty zo strany úradu bude zakladať právo občana na vrátenie poplatku.

Rómske osady a marginalizované komunity

    * Uzákoníme samostatnú legislatívnu normu o sociálne odkázaných spoločenstvách (SOS), ktorá by definovala SOS a stanovila priority v riešení ich problémov.
    * Posilníme prevenciu, podporu centier pre sociálne slabšie a rizikové deti, kombináciu sociálnej práce a voľnočasových aktivít + podporu programov rodinnej asistencie a práce s rodičmi.
    * Posilníme motiváciu pracovať, zjednotíme  a zjednodušíme pravidlá sociálnej podpory s cieľom zmenšiť priestor na jej zneužívanie (napr. detailnejšie pravidlá zavedenia inštitútu osobitného príjemcu) a tiež zvýšime jej motivačné efekty k spoločensky žiadúcemu konaniu (napr. školská dochádzka a povinná zdravotná starostlivosť pre deti) vrátane opätovného podmienenia poberania dávok návštevou školy.
    * Vytvoríme pozitívne motivačné nástroje, aby deti z extrémne chudobných rodín mohli pokračovať v štúdiu aj na strednej škole (štipendiá pokrývajúce všetky náklady).
    * Budeme rozvíjať projekt nultých ročníkov základných škôl a asistentov, ktorý sa osvedčil už v minulosti.
    * Uzákoníme dvojročnú povinnú predškolskú dochádzku pre deti z SOS tam, kde sa nachádza komunitné centrum alebo tam, kde sú na realizáciu povinnej predškolskej výchovy vytvorené iné podmienky.
    * Odstránime motivácie k zaraďovaniu detí z SOS do špeciálnych škôl bez dôvodu a testy školskej zrelosti budeme robiť aj v rómčine.
    * Presunieme odborný personál pedagogicko-psychologických poradní do prostredia štandardných základných škôl.
    * Upravíme vzťah k pozemkom, na ktorých stoja osady SOS do majetku obce a podporíme prísun investícií do základnej infraštruktúry (kanalizácia, vodovody, elektrické rozvody, cesty).
    * Zavedieme pravidlo, že nárok na byty v rámci výstavby v SOS komunitách z eurofondov vznikne len tomu obyvateľovi SOS, ktorý sa úspešne zapojí do integračných programov. Nárok na byt zanikne, ak sa prestane zúčastňovať integračných programov.
    * Podporíme aktivity charity, mimovládnych organizácií, kresťanských spoločenstiev, ktoré majú najlepšie výsledky v tejto oblasti, najmä z EÚ fondov.
    * Zavedieme pilotný projekt E-pay kariet pre poberateľa dávky v hmotnej núdzi.
    * Rozvinieme účinnejšiu ochranu proti drobnej kriminalite posilnením počtu policajtov v problematických oblastiach vrátane pochôdzkárov, zároveň budeme budovať dôveru rómskej komunity k inštitúciám štátu (integrácia Rómov do Policajného zboru a pod.).
    * Zavedieme štatistiky viacerých ukazovateľov (vzdelanie, zdravotný stav, kriminalita) podľa príslušnosti k SOS.
    * Zvýšime vymáhateľnosť legislatívy, najmä v boji proti úžere a majetkovej kriminalite.
    * Dobudujeme siete komunitných centier a komunitných pracovníkov v SOS

Regionálna politika

    * Zavedieme zjednodušený a transparentný prístup k eurofondom, projektová dokumentácia schválených projektov (vrátane uvedenia spracovateľa dokumentu a členov komisií) bude verejne dostupná (na webovom portáli príslušného ministerstva).
    * Uskutočníme analýzu čerpania a návrh opatrení na zefektívnenie čerpania eurofondov.

Kompetencie ministerstiev

    * Kompetencie ministerstva životného prostredia obnovíme v pôvodnom  rozsahu.
    * Kompetencie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ponecháme  rozdelené tak, ako o tom rozhodla predošlá vláda, s výnimkou kompetencií v oblasti cestovného ruchu, ktoré prejdú z ministerstva kultúry na ministerstvo hospodárstva.zavedieme
 - Robert Fico si váži Rusko

Sergej Chelemendik: Európsky politik Robert Fico si váži Rusko

 

Tento text vznikol v rámci hnutia SPRAVODLIVOSŤ. Jeho úlohou je poskytnúť všetkým, koho to zaujíma a kto to potrebuje, nevyhnutné minimum poznatkov o premiérovi Slovenska Róbertovi Ficovi, poskytnúť to najdôležitejšie - prirodzene, zo subjektívneho pohľadu autora. 

 

pápež Ján Pavol II., bozkajúci našu slovenskú zem pri návšteve Vajnor v roku 1990 okrem iného povedal:

„Nebojte sa, nemajte strach. V čase budovania slobodného samostatného a demokratického Slovenska treba dôverovať v Božiu pomoc a bez výhrad sa venovať upevňovaniu toho, čo sme už dosiahli. Je nevyhnutné usilovať sa, aby mali všetci prístup k dobrám, ktoré sú potrebné na čestný a činný život. Každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov. Okrem toho treba varovať mladšie generácie pred vidinami ľahkých úspechov, pred ziskom z nečestných podujatí, pred konzumizmom a hedonizmom, ktorým chýbajú ideály a hodnoty. Treba tiež posilňovať demokratické ustanovizne podporovaním účasti všetkých občanov na verejnom živote štátu v správnej výmene názorov a plánov zameraných na zveľadenie spoločného dobra.

Hudba:
1. pieseň: Jacek Kaczmarski -- O krok (Zródło, Zlota Kolekcja)
2. pieseň: Miroslav Vranský -- Euroatlantída (Euroatlantída)

autor Chelemendik

Namiesto predslovu


Spomenul som si na svoj verejný dialóg s Ferencom Gyurcsányom, v tom čase maďarským premiérom, v Štrasburgu na plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorý sa uskutočnil pred vyše rokom.
Moja otázka: Aký má maďarský premiér názor na militantnú organizáciu Maďarská garda a extrémnu a šovinistickú stranu Jobbik?
Odpoveď Gyurcsánya: Pre nás, slušných a demokratických Maďarov sú hanbou, ale onedlho ich naše maďarské súdy zakážu. Sú to margináli, ktorých nikto nepodporuje.
A toto už je novinka, stará dva týždne – nový maďarský poslanec europarlamentu z Jobbiku, podľa Gyurcsánya marginál, ktorého nikto nepodporuje, nielenže vyhral eurovoľby, ale navyše na zasadnutie čerstvo vytvoreného europarlamentu prišiel v uniforme Maďarskej gardy. Porušil tým rokovací poriadok, za čo ho kolegovia jemne a priateľsky kritizovali.
Opýtať sa, prečo radikálov v Maďarsku nielenže nezakázali, ale, naopak, vybrali do Bruselu, už niet koho – Gyurcsány, ktorý sľubil zaviesť poriadok, už nie je premiérom. A podľa všetkého, marginálom sa stáva práve on, kým Jobbik sa dostal nielen do európskeho parlamentu, ale onedlho sa iste dostane aj do národného, maďarského. A možno aj do novej maďarskej vlády. Zadajme prvú ťažkú otázku: kto a prečo maďarských radikálov tak starostlivo „pestuje“?



Vojna v Európe ako jedno z riešení krízy


Takto už bolo po dva razy na prahu svetových vojen, ktoré šli hlavne v Európe a ktoré radikálne menili svet.
Najskôr nastupovala recesia, vzápätí svetová kríza.
Potom sa začínala vojna.
Neskôr sa vojna končila a každému bolo jasné, že všetko staré zostáva v minulosti.
Že všetko staré bolo „pred vojnou“ a teraz prišli nové časy „po vojne“. A tak napríklad v Rusku sa namiesto cára objavuje Lenin a Trockij. Rakúsko-Uhorsko celkom zaniklo, hoci sa chúďa staré držalo tristo rokov. Viedeň sa z metropoly zmenila na zapadnutú provinciu.
Rakúska polícia prijala nového chudorľavého a hysterického informátora menom Adolf Schickelgruber, aby dohliadal na miestnych radikálov.
Z Ameriky sa z Bohom zabudnutého miesta stal pupok sveta.
Všetko vždy bolo v duchu večného sloganu amerických volebných kampaní – svetová vojna v Európe vždy prinášala totálny „change“.
Samozrejme, svetová vojna bola hrozná, ale život ide ďalej.
Niekto sa začal mať zle, niekto práve naopak. Pre niekoho vojna – pre mňa sviatok, hovorí jedno ruské príslovie.
Dá sa dnes zopakovať táto bohatá skúsenosť dvoch európskych a svetových vojen, skúsenosť VEĽKÝCH PREMIEN, detailne preštudovaná generáciami úzko zameraných odborníkov, ktorí nemajú radi publicitu?
Samozrejme áno.


Táto skúsenosť sa opakuje krok za krokom.



Je tu recesia, aj kríza, aj peniaze sa stávajú čímsi novým a nepochopiteľným.
Toto všetko tu už raz bolo a nie tak dávno.
Pravda, zatiaľ panuje rozšírený a ľahkovážny názor, že vojna je nemožná, lebo je nevýhodná.
Pretože všetko zničí, zdevastuje. Ako vôbec svet bude žiť bez najväčšieho trhu pod názvom Európa?
Ako žil, tak aj bude!
Budú aj nové trhy, tým viac, že v Európe onedlho nebude mať kto a za čo kupovať.
A pokiaľ ide o nevýhodnosť vojny – je to alebo hlúposť, alebo otvorená lož.
Vojna vždy bola nielen výhodná, ale naši predkovia ju chápali ako hlavnú ľudskú činnosť. Najdôstojnejšiu a najušľachtilejšiu. Pamätáme si a poznáme len tie historické postavy, ktoré bojovali úspešne, presvedčivo a zanechali po sebe najväčšie haldy mŕtvol.
Hlavným brandom Francúzska stále zostáva Napoleon, hoci Mitterand bol veľmi mierumilovný a krotký.
Naši predkovia chápali vojnu správne – ak vznikajú nejaké pochybnosti, stačí si otvoriť hocijakú učebnicu dejepisu, aj tú najprimitívnejšiu a pochybnosti zmiznú.
Všetky vojny boli pre niekoho výhodné – iná vec je, že všetci hovoria o týchto výhodách rôzne. Ešte častejšie však mlčia a toto mlčanie je výhodné pre toho, kto chce bojovať sám, sólo s celým svetom naraz – neozbrojeným a mierumilovným, ktorý verí v nemožnosť novej vojny, ako v ňu veril mladý Hemingway.



Aká môže byť vojna v Európe


Po prvé, ako plný obraz budúcnosti to nikto nevie a ani nemôže vedieť.
Každá nová vojna je vždy záhada.
Kto si v lete roku 1914 mohol predstaviť aká rozsiahla bude prvá svetová vojna a kto do nej bude zatiahnutý?
Podozrieval snáď niekto v roku 1939, že Nemci sa dostanú k Volge a Japonsko začnú bombardovať atómovými bombami?
Alebo, že socializmus nadlho zvíťazí v celej východnej Európe?
Či to, že hneď ako sa Mao dostane k moci, vymyslí čínsky komunizmus? Chronologicky posledná vojna v Európe prebehla v roku 1999 a bola verejným potrestaním neposlušných Srbov.
Trestali Američania s tichou spoluúčasťou všetkých ostatných. Spoluúčastníkmi boli aj Rusi, o čom sa mi nepíše príjemne, ale je to tak.
Bola to naozaj vojna?
Samozrejme!
So všetkými obrovskými výhodami pre víťaza - teda Spojené štáty americké. S veľkými útrapami pre porazených – mimochodom, nielen Srbov.
V tej či onej miere utrpela celá Európa.
Ak by opäť niekto zapochyboval, stačí sa pozrieť na dynamiku kurzu eura a dolára v rokoch 1998-2000.
A pochybosti zmiznú.
Ak budeme vychádzať z tejto najčerstvejšej skúsenosti vojny v Juhoslávii, potom budúca vojna v Európe sa dá predstaviť ako nové trestanie novej „Juhoslávie“ Amerikou.
Ako zastrašujúca šou s ľudskými obeťami a s konkrétnymi ekonomickými úlohami. Preliať peniaze z Európy do Ameriky, napríklad.



Kto bude novou Juhosláviou

Nová Juhoslávia v Európe zatiaľ neexistuje.
Môže sa však objaviť.
Ak sa Yankeeovia rozhodnú, môže byť vymodelovaná a rýchlo zlepená nová Juhoslávia. Niekde v samom srdci Európy, napríklad vedľa bývalého Československa.
Yankeeovia sa môžu rozhodnúť v Európe uskutočniť novú „operáciu srdca“ – a balkanizácia Európy sa z rozprávky zmení na skutočnosť. A nový Balkán sa nájde hneď vedľa srdca.
Samozrejme, ak to Yankeeom opäť všetko vyjde, ak im opäť nikto nebude prekážať, ak opäť všetci budú pomáhať so zaťatými zubami, ako to bolo pred desiatimi rokmi.
Pravda, v poslednom čase sa Amerike nie všetko darí, nie všetko jej vychádza.
Škodoradostníci hovoria a píšu, vraj sa jej skôr nedarí, ako darí.
Dôvody na to v podstate existujú.
Dokonca ani s malým krotkým a poslušným Gruzínskom na Kaukaze to Amerike nejako nevyšlo – Saakašvilimu sa nepodarilo poraziť oslabené Rusko. Hoci boli aj ambície, aj želanie trochu pobojovať za Nabucco, proti Južnému potoku.
Aby Európa kupovala turkménsky plyn od Američanov, ktorým napadlo, že si vyšľachtia Saakašviliho v zle umytej skúmavke, vyzbroja ho a naučia strážiť americké potrubia.
Podotknime, že Yankeeovia nevlastnia plyn, nevyrábajú ho a dokonca ho ani nespotrebúvajú.
Oni len chcú ovládnuť potrubia podľa práva silného a urobiť tak dodávateľom aj odoberateľom plynu naraz príjemne. Teda ošklbať ich ako husy iba preto, že majú najväčšiu armádu na svete, a za ich ročný vojenský rozpočet by sa dal ľahko vybudovať komunizmus po celej Afrike.
Ale zdá sa, že Európe toto želanie Ameriky prisať sa k cudziemu plynu akoby nevadilo.
Ani s Ukrajinou to Amerike nevychádza.
Juščenko sa navonok zdá, akoby bol ich vlastný, rodný, americkejší od Američana.
Zato ostatní sú na tejto Ukrajine akísi cudzí.
Ostatní nerozumejú, že keď raz Yankeeovia povedali, že Ukrajinci sú samostatný a voči Rusom nepriateľsky naladený národ, tak aj musí byť.
A to, že to bolo vždy inak, sa Yankeeov netýka.
Yankeeovia nevedia, ako bolo vždy a ani nechcú. Sú voluntaristi, experimentátori pôvodom aj svojou podstatou. Vivisektori ľudstva. Vedia a radi tnú do živého. Rozhodli sa huckať Ukrajinu proti Rusku a čakajú, kedy sa rozhodnutie splní.
Pravda, zatiaľ sa neplní.
To znamená, že sa pokúsia nastražiť rozbušku ešte niekde inde.
Yankeeovia operujú svojimi voluntaristickými modelmi a ak sa znova rozhodnú vyhodiť Európu do povetria, ako už rozhodli po dva razy v minulom storočí, potom mechanizmus explózie sa bude podobať na známy model.



Je vojna v Európe nevyhnutná?


Zaručene áno!
Každý rozumný človek, ktorý aspoň ako-tak ovláda históriu, s tým nebude polemizovať.
Iná vec je, že tankové armády nebudú rozorávať tisíc kilometrové fronty, milióny vojakov nebudú mrznúť v zákopoch a mestá nebude zo zemského povrchu zotierať letectvo.
Bude to iná vojna.
Iná bola vojna v Juhoslávii.
Iné vojny prebiehajú na Kaukaze, bez prestávky, o čom sa Európa radšej tvári, že o tom nevie.
Celkom iné vojny vedú Spojené štáty v Iraku a Afganistane. Preto všetci, ktorí naozaj chcú vedieť, aká bude nová vojna v Európe, sa musia lepšie pozrieť na iné vojny, ktoré sa vedú mimo Európy, a uvedomiť si, že to bude niečo podobné. S istými odchylkami súvisiacimi s európskymi špecifikami.



Kto môže chcieť vojny v Európe?


Hocikto.
V prvom rade tí, ktorí sú od Európy ďaleko a môžu počítať s tým, že sa zopakuje americká stratégia v dvoch svetových vojnách – nahuckať, vyčkať, pokým nahuckaní vykrvácajú a potom prísť a zvíťaziť. A pozbierať hlavné plody víťazstva.
Za určitých podmienok, a podmienky sa teraz vo svete menia div nie každú hodinu, môže byť vojna v Európe výhodná pre mnohé veľké subjekty svetovej politiky.
Ak necháme bokom USA ako chronického, ak nepovedať patologického podpaľača vojen po celom svete, vojna v Európe sa môže ukázať ako výhodná pre Veľkú Britániu, Čínu, Japonsko, Rusko, pre islamský svet, Indiu, Afriku a commandante Huga Cháveza osobne.
Európa doteraz bohatá a silná, slabne, starne, degraduje a topí sa v rozvrate. Na druhej strane, mnohé z menovaných subjektov už dnes nemajú čo jesť, onedlho nebudú mať čo piť, a perspektíva zúčastniť sa na deľbe bohatého európskeho dedičstva nebude nikoho z nich strašiť.
A čo s tým má spoločné Maďarsko, opýta sa netrpezlivý čitateľ.
Veď o ňom mnohí z menovaných ani nevedia.
Vedia.
O Maďarsku nevedia iba európski politici-obchodníci, ktorí prišli o schopnosť myslieť globálne, ktorí zaryli hlavy do svojich domácich korýt a celí sa trasú, že im toto koryto niekto zoberie.
 

sťahovanie a ukladanie súborov, mp-3, knihy, videa...

uloz.to - sdilej snadno data


TOPlist